Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

V roku 1302 sa roľníci z Flámska (na území dnešného Belgicka) vzbúrili proti francúzskym silám, ktoré okupovali ich územie. Keď z Francúzska prišla obrovská armáda pod velením grófa Róberta II. z Artois, jeho vojaci pobili všetkých civilistov, na ktorých narazili, vrátane žien a detí, čo Flámov ešte viac rozhnevalo. Flámi sa preto pripravili na rozhodujúcu bitku, ktorá začala 11. júla 1302. Spočiatku sa zdalo, že Francúzi v nej bez problémov uspejú. Na jednej strane stála vyzbrojená armáda o sile desaťtisíc vojakov, na druhej necelých osemtisíc mužov flámskych občianskych milícií. Flámi sa však dobre pripravili. Vykopali množstvo zákopov, aby spomalili postup armády. Výsledkom bola porážka francúzskych šľachticov, ktorí utrpeli ťažké straty. Päťsto párov ostroh, ktoré Flámi ukoristili jazdcom, dalo bitke jej ľudový názov. Bol to tiež prvý príklad toho, že nakoniec pechota môže poraziť jazdectvo, čo vytvorilo precedens pre budúce bitky stredoveku.

Koncom 15. storočia zúrila v anglickom Cornwalle obrovská chudoba, najmä medzi robotníkmi. Keď sa Henrich VII. stal kráľom, chcel bojovať so Škótmi, ktorí terorizovali obyvateľov žijúcich v pohraničí a zhromažďovali silnú armádu. Aby mohol financovať potenciálnu vojnu, zaviedol novú daň, ktorá bola pre obyvateľov Cornwallu likvidačná. Preto cornwallský ľud postavil „armádu“ 15-tisíc mužov, ktorí sa rozhodli pochodovať na Londýn, aby dali najavo jasný nesúhlas s novým daňovým systémom. Keď dorazili do dnešného Deptfordu, čakalo ich už tam kráľovo vojsko s 30-tisíc vojakmi. Slabo vycvičená cornwallská armáda prevahe statočne čelila, ale nakoniec ich anglická armáda porazila, pričom zabila až dvetisíc mužov. Vodcov povstania obesili, rozštvrtili a ich hlavy nastokli na London Bridge, aby slúžili ako varovanie. Za trest uvalil Henrich VII. na Cornwalle ešte tvrdšie dane a sériu tvrdých pokút.

Povstanie Helótov, 464 až 462 pred Kristom

Historikom nie je celkom jasné, odkiaľ sa Helóti vzali, ale s najväčšou pravdepodobnosťou pochádzali z mesta Helios pri Lakónskom zálive, kde po dobytí svojej krajiny povstali do boja za slobodu. Helóti boli podrobenou a zotročenou vrstvou obyvateľstva starovekej Sparty minimálne od 8. storočia pred Kristom. V roku 464 pred Kristom však územie zasiahlo mohutné zemetrasenie, ktoré zabilo mimoriadne veľký počet Sparťanov. Helóti v tom videli príležitosť, vzbúrili sa a bojovali proti Sparťanom celé dva roky. Nakoniec Sparťania museli požiadať o pomoc Aténčanov, ale po pár mesiacoch ich poslali domov v obave, že demokratickejšie naladení Aténčania by mohli pomôcť oslobodiť Helótov. S vypätím všetkých síl nakoniec Sparťania povstanie potlačili. Tentokrát Helótov nepozabíjali, ale dovolili im opustiť rodnú zem. Tí sa následne usadili na severozápadnom pobreží Korintského zálivu.

Virgínski osadníci, poháňaní nesúhlasom kvôli klesajúcim cenám tabaku, rastúcim životným nákladom a neustálym útokom domorodých kmeňov na ich osady, 19. septembra 1676 pod vedením Nathaniela Bacona, vtrhli do hlavného mesta Jamestownu a spálili v ňom takmer všetky budovy. Bacon mal dlhodobé problémy aj s guvernérom Virgínie Williamom Berkeleym, ktorý mu neumožnil obchodovať s domorodými Američanmi. Zároveň Bacon podporoval politiku odstránenia všetkých Indiánov v záujme neobmedzenej územnej expanzie a ako pomstu za ich predchádzajúce útoky na pohraničné osady. Následnú vzburu a vypálenie Jamestownu historici označujú za predzvesť americkej revolúcie. Bacon a jeho armáda potom vypracovali a vydali Deklaráciu ľudu Virgínie, v ktorej kritizovali Berkeleyho za nespravodlivé dane, menovanie priateľov na popredné miesta a neschopnosť chrániť občanov pred útokmi. Keď Jamestown spálili do tla, Bacon sa vrátil k útokom na indiánske kmene. Asi mesiac po vypálení mesta však náhle zomrel na týfus a dyzentériu. Aj keď sa na jeho miesto postavil nový vodca, rebelské oddiely sa postupne rozpadli.