Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Alexander Veľký počas svojej vlády vyslal muža menom Nearchos, aby preskúmal rieku Indus a zistil, či existuje bezpečná cesta po celom jej toku. Nearchos bol jedným z dôstojníkov a námorníkov v jeho armáde. Absolvoval expedičnú plavbu začínajúcu od rieky Indus cez Perzský záliv a končiacu pri ústí rieky Tigris v rokoch 326 – 324 pred Kristom. Práve v roku 326 pred Kristom sa Nearchos stal admirálom flotily, ktorú zostavil Alexander Veľký. Nearchos počas plavby velil 20-tisíc mužom a podrobne popísal indické hranice, veľkosť, populáciu, kasty, faunu, flóru, kultúry a armádu Indie. Uviedol, aké plodiny v údolí rieky ľudia pestovali, čo vyrábali, s čím obchodovali. Zistil, že hlavnými komoditami bola ryža, cukrová trstina, bavlnené látky a iné textílie. Počas cesty to nemal jednoduché, lebo ho zastihli monzúnové dažde a silný vietor, ktoré oneskorili jeho vplávanie do Arabského mora. Aby flotila prečkala nepriaznivé počasie, utáborila sa blízko ústia riek Indus a Arabius, stavala kamenné múry ako opevnenie proti nepriateľským domorodcom a živila sa slanou vodou, mušľami a ustricami. Keďže Nearchos nakoniec cestu zvládol, mal sa stať admirálom flotily na dobytie Arábie, aby Alexander ovládol obchod a dopravu v Perzskom zálive medzi Babylonom a Indiou. Tieto plány však prerušila kráľova smrť.

Okolo roku 113 pred Kristom poslal cisár dynastie Chan prieskumníka Čang Čhiena smerom na západ od Číny, aby zistil, kto v oblasti žije a či sa nepripojí k jeho ríši. Počas cesty si Čang Čhien robil poznámky. Opísal Bucharu, údolie rieky Ili, kirgizské stepi či územie dnešného Kazachstanu. Jeho cesta mala veľký ekonomický význam. Neskôr ho nasledovali čínski obchodníci, ktorí išli v jeho šľapajách a prenikli nielen do Strednej Ázie a Indie, ale aj do krajín Malej Ázie a Palestíny. Moreplavca napríklad zaujali západné mince. „Nosia tvár kráľa,“ povedal po svojom príchode. „Keď kráľ zomrie, mena sa okamžite zmení a vydajú nové mince s tvárou jeho nástupcu.“ Sila jednotlivých národov ho však neohromila. „Všetky krajiny, ktoré som navštívil, sú vojensky slabé“, oznámil cisárovi. Cisár sa upokojil so zistením, že každú z týchto krajín by Čína dokázala ovládnuť.

Periplus Eritrejského mora a prvý kontakt s Číňanmi

Najstaršie známe mapy sveta pochádzajú z klasickej antiky, tie najstaršie sú zo 6. až 5. storočia pred Kristom, pričom spočívajú na paradigme plochej Zeme. Mapy sveta s predpokladom sférickej Zeme sa prvýkrát objavili v helenistickom období. Práve Gréci udávali trend vývoja geografie. Medzi najvýznamnejšie geografické knihy patrí „Periplus Eritrejského mora“ z 1. storočia. Išlo o podrobný popis indického sveta a bol to akýsi sprievodca po trhových prístavoch v Červenom mori a Indickom oceáne. Autori v nej popísali prvý kontakt Európanov s Číňanmi, ktorých opísali ako ľudí s „krátkym telom a veľmi plochými tvárami“. Európania sa stretli na trhovisku v Indii. Grécki moreplavci ich považovali za primitívny kmeň, netušiac, že ​​nadviazali kontakt s obrovskou východnou ríšou.

Krátko nato, v roku 97, Čínska ríša vyslala na západ diplomata a prieskumníka Kan Jinga, aby nadviazal kontakt s Európou, konkrétne s Rímskou ríšou. Misia však nebola úspešná, pretože Kan Jing sa do Európy nedostal. Docestoval podľa jeho slov k „západnému moru“, čo by mohlo označovať buď východné pobrežie Stredozemného mora, Čierne more alebo Perzský záliv. Kan Jing sa rozhodol vrátiť po rozhovoroch s inými námorníkmi, ktorí ho presvedčili, aby do Európy nešiel. „Oceán je obrovský,“ povedali mu a varovali ho, že plavba môže trvať až tri roky. Namiesto ďalšieho cestovania ich Kan Jing požiadal, aby mu opísali Rím čo najpodrobnejšie. Skontaktoval sa s tými, ktorí v Ríme boli a všetky ich skúsenosti si zapísal. Dozvedel sa, že Rím vedel o existencii Číny a odvtedy sa datuje obdobie pokusov obchodovania Rímskej ríše s Čínou.

V roku 297 cestovali prieskumníci z čínskeho kráľovstva Wej po japonských ostrovoch, aby sa čo najviac dozvedeli o území, ktoré ich desaťročia zaujímalo. Neboli prvými cestovateľmi, ktorí nadviazali kontakt s Japonskom, ale práve oni preskúmali východné more dôkladnejšie ako ktokoľvek predtým. Najväčším objavom boli pre nich obyvatelia japonských ostrovov, ktorí si tetovali tváre a zdobili telá rôznymi vzormi. Zistili, že to robia preto, aby v mori splynuli s rybami a mohli ich nepozorovane loviť. Ešte zaujímavejší bol pre nich objav, na juhu Japonska, kde našli „Ostrov trpaslíkov“, na ktorom žili ľudia vysokí 90 až 100 centimetrov. Ostrov umiestnili asi rok cesty juhovýchodne od Kórei, blízko „Krajiny ľudí s čiernymi zubami“ a „Krajiny nahých mužov“.