Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Mary Rose postavili okolo roku 1510 a tvrdí sa, že išlo o obľúbené plavidlo anglického kráľa Henricha VIII. Niesla ťažkú výzbroj, jej posádku tvorilo vyše 400 mužov a často sa zapájala do bojov proti Francúzom. V roku 1545 sa plavila Solentskou úžinou medzi anglickou pevninou a ostrovom Wight, keď sa pokúsila prudko zatočiť. Silný poryv vetra práve vtedy narazil do boku lode, kde boli otvorené priezory pre delá, a zaliala ich voda. Mary Rose šla ku dnu s takmer celou posádkou. Klesla len do hĺbky 12 metrov, ale všetky pokusy o jej vylovenie v tom čase zlyhali. Až v 60. rokoch 20. storočia archeológovia vrak znovu lokalizovali a v roku 1982 ho vyzdvihli z morského dna. Dnes odpočíva vo vlastnom múzeu.

Ak ste čítali knihu Dana Simmonsa Terror, je vám osud týchto dvoch nešťastných lodí dobre známy. V máji 1845 sa vydali hľadať Severozápadnú cestu z Británie na východné pobrežie Ameriky. Mali dostatok zásob na tri roky, na tú dobu špičkové technológie a skvelé vedenie. V júli ich videli pri kanadskom Baffinovom ostrove. Potom lode zmizli. Žiadne záchranné expedície nemali úspech, o útržkoch výpravy sa ľudia dozvedali len zo správ, ktoré muži nechávali na vopred určených miestach. V roku 1846 zrejme lode uviazli v ľade neďaleko Ostrova kráľa Williama a kvôli tuhej zime tu ostali dva roky. V roku 1847 zomrel vedúci výpravy John Franklin a jeho úlohu prevzal Francis Crozier. Inuiti tvrdili, že vyrážali na lovecké expedície s Crozierom a jeho mužmi aj v rokoch 1849 a 1850. V roku 1859 našla expedícia na mieste, kde lode videli Inuiti naposledy, malý čln s kostrou človeka. Zrejme člena posádky, ktorý opustil loď. V roku 2014 sa podarilo nájsť vrak lode Erebus a o dva roky neskôr aj Terroru.

V prvej polovici 17. storočia zúrila v Európe 30-ročná vojna a švédsky kráľ Gustáv Adolf vedel, že v Baltskom mori potrebuje mať veľkú námornú silu. Dal teda pokyn na vybudovanie lode Vasa s dvomi delovými palubami, 64 bronzovými kanónmi a 450-člennou posádkou. 10. augusta 1628 ju spustili na vodu a vydala sa na prvú i poslednú plavbu. Len pár metrov od pobrežia, odkiaľ ju sledovali davy, sa nahla nabok a potopila sa aj so 150 mužmi. V roku 1962 sa ju podarilo vyzdvihnúť v priam zázračne zachovalom stave. Ukázalo sa, že za jej potopenie mohli samotní stavitelia, loď bola tak zle navrhnutá, že by ju prevrátil aj slabý vánok.

Pred viac než 900 rokmi sa William, jediný legitímny syn anglického kráľa Henricha I., vracal z Francúzska s veľkým sprievodom. V Normandii sa nalodili na Bielu loď, prvotriedne plavidlo, ktoré malo vyraziť na svoju prvú plavbu. William nariadil priniesť na palubu sudy vína a čoskoro bola na palube bujará zábava. Biela loď vyplávala o polnoci, čoskoro však narazila na útesy a šla ku dnu. Následník trónu a špička anglickej šľachty sa utopili, dovedna šlo o asi 300 ľudí. V roku 2021 našli podmorskí archeológovia neďaleko francúzskeho mestečka Barfleur vrak lode, o ktorej predpokladajú, že je Bielou loďou. Skúmanie však naďalej pokračuje.

V marci 1914 sa na kanadskú Rieka svätého Vavrinca spustila hustá hmla. Zahalila aj loď RMS Empress of Ireland, ktorá viezla z Quebecu 1477 pasažierov. Parník pravidelne križoval Atlantik a vozil ľudí z Liverpoolu do Kanady a späť. V skorých ranných hodinách a za mizernej viditeľnosti dal kapitán Henry Kendall pokyn na pomalú plavbu, keď sa z hmly vynorila nórska nákladná loď Storstad. Prerazila trup parníka a dnu sa začala valiť voda tak rýchlo, že ľudia, ktorí boli v kabínach, nemali nádej dostať sa na palubu. RMS Empress of Ireland sa naklonila na ľavobok a preto sa podarilo spustiť iba šesť záchranných člnov. Tí, ktorí skočili do ľadovej vody, zomreli na podchladenie. 14 minút po zrážke bol parník pod hladinou. Zomrelo 1012 osôb.