Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Vieme, že v roku 844 Vikingovia napadli portugalské hlavné mesto Lisabon, ktoré vtedy patrilo moslimom, a mnohí veria, že sa dostali až na Azory, odľahlé súostrovie uprostred Atlantiku. Revolučná štúdia naznačuje, že Vikingovia dosiahli Azory približne 700 rokov pred portugalskými objaviteľmi 15. storočia. Pristáli na zdanlivo neobývaných ostrovoch a zanechali tam genetickú stopu v podobe myší, ktoré sa možno prepravili na slávnych vikingských dlhých lodiach.

Vedci zistili prekvapivé genetické podobnosti medzi myšami na Azorách a v severnej Európe, opisujúc ich ako "živé artefakty" vikingskej prítomnosti. Zvyšky myší nájdené na Madeire boli tiež omnoho viac podobné myšiam zo Škandinávie ako z Portugalska. Ďalšie štúdie datovali zvyšky zvierat zanechané v sedimentárnych vrstvách na Azorách do rokov 700 až 850. Historické záznamy hovoria o tom, že Vikingovia cestovali okolo Pyrenejského polostrova v roku 789, pričom prevládajúce vetry ich nasmerovali do Atlantiku, takže je veľmi pravdepodobné, že Vikingov mohlo zaviať na Azory pri pokuse dostať sa do Stredozemia.

Pri pohľade na východ sa Vikingovia vydali pozdĺž riek Volga a Dneper a kontrolovali obchodné cesty slovanského obyvateľstva východnej Európy. V roku 862 založili vládnucu dynastiu pod vedením pololegendárneho varjažského náčelníka Rurika, pričom vytvorili štát Kyjevská Rus na dnešnej Ukrajine.

Po Rurikovej smrti prešlo mesto Kyjev v roku 882 na jeho varjažského nástupcu Olega Proroka. O niekoľko generácií neskôr Olegov vnuk Vladimír Veľký obrátil región na kresťanstvo. Slovanské národy sa postupne asimilovali a medzi pozostatky vikingskej minulosti Kyjeva patrí predmet s tvárou nórskeho boha Odina a strieborné prívesky kríža nájdené v Michajlovskom kláštore, ktoré tvorili súčasť veľkého pokladu z 12. až 13. storočia.

Vikingovia nikdy nedobyli Severnú Ameriku, ale sídlo z 11. storočia v Newfoundlande sa označuje za prvú európska osadu na tomto kontinente. Vikingské expedície do Severnej Ameriky sú opísané vo Vinlandských ságach, ktoré podrobne opisujú plavby Leifa Eriksona a ďalších pri hľadaní nových území, ktoré by mohli napadnúť. Vinland bol názov, ktorý dali Vikingovia Severnej Amerike vďaka objaveniu pôvodného viniča – Vinland znamená „vínna krajina“.

Nálezisko, ktoré je teraz známe ako L’Anse aux Meadows, prvýkrát vykopali v roku 1960. Sú na ňom pozostatky nórskych budov a artefakty, ktoré majú podobný dizajn ako v Grónsku a na Islande, ktoré po stáročia obývali Vikingovia. Zdá sa, že budovy v L'Anse aux Meadows, ktoré sa nachádzajú na najsevernejšom cípe Newfoundlandu, postavili na dlhodobé použitie, ale archeologické dôkazy naznačujú, že Vikingovia ich opustili skôr, ako očakávali, možno kvôli nedostatku zdrojov alebo tlaku domorodých obyvateľov. Dnes je L’Anse aux Meadows historickou pamiatkou UNESCO.

Hlavné mesto mocnej Byzantskej ríše Konštantínopol (dnešný Istanbul) slúžilo ako významná obchodná križovatka medzi Európou a Áziou. Vikingovia zaútočili na metropolu najskôr v roku 860 a potom v roku 941, ale nikdy sa im nepodarilo dostať cez hradby mesta. Ich správanie však urobilo dojem na Byzantíncov a v roku 987 bolo naverbovaných asi šesťtisíc Vikingov, ktorých miestni volali Varjagovia, aby bránili Konštantínopol za Bazileja II., ako náhradu za jeho nedôveryhodných gréckych strážcov.

Varjažská garda chránila mesto a slúžila ako osobná telesná stráž cisárov. Bojovali v každom väčšom byzantskom ťažení, kým západní križiaci v roku 1204 nevydrancovali mesto, zatiaľ čo niektoré zdroje uvádzajú, že niekoľko Varjagov prežilo až do definitívneho pádu ríše v roku 1453. Aj dnes sa dajú vidieť dva runové nápisy v mramorovom parapete chrámu Hagia Sophia, najslávnejšej istanbulskej pamiatky. Mnohí veria, že ich vyleptali členovia elitnej varjažskej gardy.

Keď sa Vikingovia v 9. storočí dostali ku Kaspickému moru v západnej Ázii, podľa niektorých textov precestovali viac ako päťtisíc kilometrov na ťavích karavánach do Bagdadu a možno aj Afganistanu a Kazachstanu. Zdroje však opisujú týchto Vikingov ako obchodníkov a robotníkov zameraných skôr na obchod s bohatým Abbásovským kalifátom, než ako vojakov a nájazdníkov.

Abbásovské mince s arabskými nápismi sa našli na bývalých vikingských trhoviskách v severnej Európe, zatiaľ čo jeden švédsky archeológ tvrdí, že arabské písmo je votkané do niektorých vikingských pohrebných odevov (hoci to bolo sporné). Aj keď boli Severania zvyčajne vnímaní ako barbarskí a špinaví, zdá sa, že na vzdelaných ľudí v tomto regióne zapôsobili; Abbásovský spisovateľ Ibn Fadlán opisuje ich „dokonalé postavy“.

Nečakané miesta, kde sa dajú nájsť stopy po Vikingoch

Noel

Autor článku

Noel

Plus TV

Najzaujímavejšia cesta sveta? Každý rok ju čiastočne zaplaví voda

Majestátne miesta našej planéty, ktoré ľuďom berú dych

Smrtiace živočíchy, na ktoré si treba dať v prírode bacha

Výber pre vás

Nečakané miesta, kde sa dajú nájsť stopy po Vikingoch

Noel

Súvisiace články

FOTO Zábery z Divokého Západu vám priblížia minulosť

Dôležité roky 20. storočia: Poznáte ich všetky? (KVÍZ)

Dvojročná plavba s odpadom: Toxický popol nechcel nik prijať, vyhodili ho do mora

Spoznáte panovníkov podľa malieb? Otestuje sa v našom kvíze

V ktorom okrese ležie naše mestá? Otestujte sa (KVÍZ)

Viete, kde nastáva prvý východ slnka? Miest je viacero

Autor článku

Noel

Plus TV

Najzaujímavejšia cesta sveta? Každý rok ju čiastočne zaplaví voda

Majestátne miesta našej planéty, ktoré ľuďom berú dych

Smrtiace živočíchy, na ktoré si treba dať v prírode bacha

Výber pre vás