Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Správa o kvalite ovzdušia, ktorú vydala spoločnosť IQAir AirVisual, uviedla Bangladéš ako najznečistenejšiu krajinu na svete už druhý rok po sebe. V Dháke – druhom najznečistenejšom hlavnom meste na svete – spôsobuje garbiarsky priemysel vážne problémy obyvateľom i okolitým vodným tokom.

Panama, ktorá sa nachádza medzi dvoma oceánmi, v posledných rokoch videla hordy turistov, ktorí na jej pobrežiach spôsobili pohromu. V reakcii na to sa Panama v roku 2018 stala prvou krajinou v Strednej Amerike, ktorá zakázala polyetylénové tašky. V roku 2019 Panama na konferencii Our Ocean prijala niekoľko záväzkov vrátane vytvorenia národnej politiky pre oceány a zastavenia dotácií pre nezákonný, nenahlásený a neregulovaný rybolov.

Keď premýšľate o Káthmandu, zvyčajne nemyslíte na znečistenie, ale v dôsledku rýchlej urbanizácie sa kvalita vzduchu a vody v meste drasticky zhoršila. V skutočnosti sa Káthmandu za posledných päť rokov podľa indexu znečistenia radí medzi štyri najviac znečistené mestá v Ázii. Napriek návrhu plánu znečistenia ovzdušia z roku 2017 vláda nepodnikla jasné kroky na obmedzenie znečistenia.

V roku 2015 vykonala Komisia pre sanitáciu vody v údolí rieky Ohio (ORSANCO) štúdiu, ktorá potvrdila vysoké hladiny ortuti v rieke Ohio. Tie sa pripisujú priemyselnej a prírodnej činnosti, ktorá kontaminuje vodný ekosystém. V roku 2019 však ORSANCO kontroverzne hlasovalo za oslabenie noriem na kontrolu znečistenia na rieke. Toto hlasovanie prišlo v čase, keď už bolo známe, že existujúci páchatelia nedodržiavajú pravidlá, a poskytne ešte väčšiu „flexibilitu“ zariadeniam, ktoré vypúšťajú toxické chemikálie, ako je ortuť, do rieky.

La Oroya, známa ako Toxické mesto, už takmer 100 rokov svojich obyvateľov zaplavuje olovom, kyslými dažďami a inými znečisťujúcimi látkami z miestnej huty. Zatiaľ čo sa v rokoch 2006 až 2007 zaradilo medzi desať najhoršie znečistených , v roku 2013 sa zoznamu vyhli kvôli práci vykonanej na ozdravovaní, kontrole a monitorovaní regiónu. V roku 2017 ženy v Peru založili národnú platformu ľudí ovplyvnených toxickými kovmi. Táto organizácia spôsobila zmeny v regióne; najmä vláda schválila národnú politiku „liečby ľudí vystavených ťažkým kovom“ a súhlasila so zriadením komisie pre túto otázku.

V roku 2013 zaradil Blacksmith Institute šrotovisko Agbogbloshie medzi desať najväčších hrozieb, pričom upozornilo na elektronický odpad ako akútnu znečisťujúcu látku. Zatiaľ čo „mestská ťažba“ poskytuje miestnym zdroj príjmu, procesy používané na odhaľovanie vzácnych materiálov uvoľňujú ťažké kovy, ktoré sa dostávajú do domácností, na trhy s potravinami a do iných verejných priestorov.

Thilafushi, tiež známy ako Ostrov odpadkov, sa nachádza neďaleko Male, hlavného mesta Maldív. Zatiaľ čo ostrov mal pôvodne slúžiť na riešenie problémov s miestnym odpadom, dnes je preťažený kvôli turistickému ruchu a neefektívnemu nakladaniu s odpadom. Svetová banka v reakcii na to prispela v roku 2017 sumou 17,5 milióna dolárov na projekt Maldives Clean Environment Project a nedávno miestna vláda zakúpila kompaktor odpadu, aby pomohla riešiť preplnené skládky.

Podľa National Geographic má Ulanbátar jedno z najšpinavších ovzduší na svete, ktorý spôsobila dokonalá búrka domov vykurovaných uhlím, chladných zím, uhoľných elektrární, rastu populácie a topografie zachytávajúcej vzdušné prúdy. Uhlie tradične využíva priemysel aj obyvatelia, čo spôsobuje vážne problémy s kvalitou ovzdušia, ktoré vedú k „trvalému zjazveniu pľúc, zhoršeniu vývoja mozgu detí a ohrozeniu budúcej produktivity“. Vláda zakázala uhlie v roku 2019, no implementácia je pre obyvateľov regiónu náročná.

V januári 2020 úradníci v Bangkoku zatvorili miestne školy z dôvodu toxicity vzduchu. Nejde o dobrú správu, najmä ak vezmeme do úvahy štatistiku Svetovej zdravotníckej organizácie, že tri milióny úmrtí ročne sú spojené s vystavením znečisteniu ovzdušia. Mesto odvtedy podniklo pozitívne kroky na zmiernenie znečistenia; miestni však nie sú takí optimistickí a požadujú prísnejšie opatrenia na obmedzenie znečistenia najmä autami.

Noriľsk je domovom spoločnosti Norilsk Nickel, najväčšieho priemyselného podniku znečisťujúceho ovzdušie v Rusku. Toxické znečistenie v meste spôsobuje nízku priemernú dĺžku života pracovníkov, ako aj vysokú úmrtnosť, predčasné pôrody a kontamináciu okolitého prostredia. Žiaľ, pre zlepšenie stavu vecí v Noriľsku sa veľa neurobilo.

Podľa Svetovej správy o kvalite ovzdušia (2019) je dnes Gurugram siedmym najznečistenejším mestom na svete. Aj keď to nie je dobrá správa, ide o zlepšenie oproti roku 2018, keď sa umiestnilo na prvom mieste. V roku 2018 tu zaviedli Národný program čistého ovzdušia a miestne orgány v Gurugrame zlepšili nakladanie s odpadom a kontrolu dopravy.

Pláž Kuta, obľúbená turistická destinácia, je často pokrytá plastovým odpadom a vetvami, ktoré tečú po regionálnych riekach. To nie je prekvapujúce, pretože Indonézia je na druhom mieste po Číne čo sa týka nesprávneho nakladania s plastovým odpadom. Hoci vláda prisľúbila miliardu dolárov ročne na zníženie morského odpadu o 70 percent do roku 2025, výskumníci vyjadrujú znepokojenie nad rastom populácie v kombinácii s nedostatočným vzdelávaním verejnosti o tejto situácii.

Kvalita ovzdušia v Pekingu je už dlho dôvodom na obavy, pretože množstvo pevných častíc výrazne prevyšuje normy Svetovej zdravotníckej organizácie pre zdravé ovzdušie. Posledných 20 rokov mesto agresívne riešilo tento život ohrozujúci problém verejného zdravia a od roku 2013 do roku 2017 znečistenie jemnými časticami (PM2,5) v Pekingu kleslo o 35 percent. V roku 2019 mesto zaznamenalo najnižšie úrovne PM2,5 od začiatku monitorovania v roku 2013. Hoci úrovne zostávajú nezdravé, trend je pozitívny.

Hromadenie odpadkov na brehoch pláže Juhu je vážny problém, ktorý napriek rozsiahlemu úsiliu obyvateľov o čistenie pláží nemizne. Vláda už použila stroje na čistenie pláží, zhutňovače, traktory a dobrovoľníkov, aby z pláže ročne odstránili viac ako 400 ton odpadu. Miestni aktivisti síce minulý rok videli na brehu menej odpadkov ako zvyčajne, no zároveň zaznamenali viac mikroplastov, ktoré sú pre životné prostredie zákernejšie.

Yamuna, ktorá sa považuje za svätú rieku, sa dostala do správ v rokoch 2018 a 2019 pre jej toxické spenené vody. Tie miestni denne používajú na kúpanie, pitie a obrady. Na základe údajov z Centrálneho úradu pre kontrolu znečistenia je to čiastočne spôsobené tokom splaškov a chemického odpadu z Dillí a situácia sa postupom času naďalej zhoršuje.