Podvádzaný básnik? Slávny básnik Puškin (1799 – 1837) bol pred osudným súbojom s&nbsp;Francúzom Georgeom d’Anthèsom už skôr iba prozaik, ale stále veľmi uznávaný. Doslova na&nbsp;smrť ho urazilo, keď dostal anonymný list, či skôr diplom spolku paroháčov naznačujúci neveru jeho manželky Natálie. Jej údajný milenec d’Anthès, adoptívny syn holandského veľvyslanca, si pritom zobral za&nbsp;ženu Natáliinu sestru.

Takmer tri desiatky súbojov Duel na&nbsp;okraji Petrohradu bol údajne dvadsiatym deviatym v&nbsp;Puškinovom živote. Koľko ich presne bolo, to sa už asi nedozvieme, pretože mnohé sa nakoniec ani nekonali. Básnikovi priatelia zmierili sokov. V&nbsp;spore s&nbsp;d’Anthèsom však diplomacia zlyhala a&nbsp;bol to práve Francúz, ktorý večer 8. februára 1837 ako prvý stlačil spúšť a&nbsp;trafil poeta do&nbsp;brucha. Puškinovi sa ešte podarilo vystreliť a&nbsp;ľahko zraniť protivníkovu&nbsp; ruku. Ťažko zraneného básnika previezli domov. O&nbsp;dva dni zomrel.

Skrytá ochrana? Zaujímavé boli Puškinove príbehy v&nbsp;jeho dielach a&nbsp;taká bola aj jeho smrť. Navyše sa začali ihneď vynárať rôzne špekulácie a&nbsp;polopravdy. Napríklad, že holandský veľvyslanec barón van Heeckeren bol homosexuál a&nbsp;d’Anthès bol v&nbsp;skutočnosti jeho milencom, ktorého objavil v&nbsp;krčme. Vzhľadom na&nbsp;to, že Puškin bol vychýrený strelec, ľudia začali veriť tomu, že Francúz na&nbsp;sebe ukrýval nejaké kovové brnenie. D’Anthèsovi priatelia však boli presvedčení, že Puškinova guľka sa odrazila od&nbsp;gombíka. Ani sám spisovateľ by azda nebol vymyslel bizarnejšie motívy, keby mu niekedy napadlo písať o&nbsp;svojej smrti.

Zabitý mužmi zákona? O&nbsp;brnení písal v&nbsp;roku 2007 aj ruský historik Alexander Zinuchov, ktorý sa navyše domnieva, že Puškina zlikvidoval niekto tretí strelou zozadu. Básnik musel podľa historika zomrieť, lebo poznal tajomstvá Tretieho oddelenia žandarmérie, s&nbsp;ktorým mal dlhodobo problematické vzťahy. Určite však bola pravda, že d’Anthèsa odsúdili na&nbsp;trest smrti obesením a&nbsp;po&nbsp;cárskej milosti deportovali z&nbsp;krajiny. Jedna z&nbsp;jeho dcér sa neskôr pomiatla a&nbsp;svoju izbu zmenila na&nbsp;svätyňu na&nbsp;počesť Puškina. D’Anthès sa dožil až osemdesiattri rokov a&nbsp;ako velí stará tradícia – každý správny Rus by si mal pri vyslovení jeho mena odpľuť.

Inšpirovaný Puškinom Michail Lermontov (1814&nbsp; – 1841) sa stal známym v&nbsp;roku 1837, keď na&nbsp;počesť svojho literárneho vzoru Puškina napísal elégiu Smrť básnika. V&nbsp;nej odsúdil dvornú aristokraciu, v&nbsp;ktorej videl katov slobody a&nbsp;pravých vinníkov tragédie. Báseň sa očividne dostala až k&nbsp;cárovi Mikulášovi I., a&nbsp;tak Lermontova zatkli a&nbsp;poslali na&nbsp;Kaukaz, kde pôsobil v&nbsp;radoch dragúnskeho pluku.

Navždy rebelom Na&nbsp;Kaukaze písal svoju najlepšiu poéziu, a&nbsp;keď sa v&nbsp;roku 1838 vrátil do&nbsp;Petrohradu, už bol slávny. Neohrozene však pokračoval v&nbsp;kritike vyšších spoločenských vrstiev a&nbsp;po&nbsp;súboji so&nbsp;synom francúzskeho veľvyslanca sa musel vrátiť na&nbsp;Kaukaz. V&nbsp;tom čase skompletizoval svoje majstrovské dielo Hrdina našich čias. Tak ako jeho hlavný hrdina Pečorin sa Lermontov ocitá v&nbsp;súboji na&nbsp;okraji útesu. Jeho výsledok však pripomína skôr život Puškina ako Pečorina.

Žarty bokom Po vytrvalých prosbách starej mamy pustili Lermontova vo februári 1841 na krátku dovolenku. V Petrohrade strávil niekoľko týždňov, pričom potvrdzoval svoj talent a vyzretosť ďalšími krásnymi básňami. Po ceste k svojmu pluku sa zastavil v kúpeľoch Piatigorsk, kde stretol elegantných mladých ľudí z Petrohradu. Mnohí z nich mu závideli a mali sa na pozore pred jeho ostrým jazykom. Lermontov sa naozaj nedal zahanbiť, a keď zbadal bývalého spolužiaka Nikolaja Martynova v čerkeskej uniforme s kindžalom po boku, nezdržal sa ironických poznámok. A to nemal robiť.

Za všetkým hľadaj ženu Svedkyňou celej udalosti bola mladá dáma Emília Klingenbergová, ktorú básnik nazýval Kaukazská ruža. „Lermontov mi sľúbil, že ma nebude už zlostiť, a&nbsp;po&nbsp;valčíku sme si sadli, že sa pokojne porozprávame. Pripojil sa k&nbsp;nám Puškin, mladší brat zabitého Alexandra,“ písala neskôr. „Zrazu uvideli Martynova, ktorý sa veľmi milo rozprával s&nbsp;mojou mladšou sestrou Nadeždou pri klavíri. Lermontov nevydržal a&nbsp;začal si z&nbsp;neho robiť žarty.“ Martynov podľa Emílie zbledol, zahryzol si do&nbsp;pier a&nbsp;v&nbsp;očiach sa mu blysol hnev. Podišiel k&nbsp;nim a&nbsp;tlmeným hlasom povedal Lermontovovi: „Koľko ráz som vás žiadal, aby ste sa pri dámach zdržali tých žartov?“

Na život a na smrť Keď Emília vyčítala Lermontovovi jeho správanie, on iba odpovedal: „To nič nie je, zajtra budeme dobrými priateľmi.“ O&nbsp;dva dni však bol súboj. Keď prišli 27. júla 1841 na&nbsp;miesto, Lermontov vzal do&nbsp;rúk pištoľ a&nbsp;slávnostne Martynovovi zopakoval, že mu nikdy neprišlo na&nbsp;myseľ uraziť ho, že to bol iba žart a&nbsp;ak ho to uráža, je pripravený požiadať o&nbsp;prepáčenie. „Strieľaj!“ odpovedal Martynov. Lermontov mal začínať, vystrelil do&nbsp;vzduchu, keďže si želal skončiť hlúpu hádku s&nbsp;bývalým spolužiakom priateľsky. Trochu inak celú záležitosť poňal Martynov, ktorý podišiel k&nbsp;dvadsaťsedemročnému básnikovi a&nbsp;strelil mu&nbsp;priamo do&nbsp;srdca.

Najznámejšími obeťami súbojov sú dvaja Rusi, ich mená určite poznáte

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Najznámejšími obeťami súbojov sú dvaja Rusi, ich mená určite poznáte

Súvisiace články

Hollywoodske filmy a lietadlá: Čo všetko (nie) je pravda?

Odvážite sa zistiť, čo sa stane s vaším telom, keď zomriete?

Najextrémnejšie dovolenky na svete: Trúfli by ste si?

Ako žuvačky škodia zdraviu? Dajte si pozor na ich negatíva

Desať zaujímavostí vás presvedčí, že na Zemi je stále čo objavovať

Skryté škandály známych osobností: Čo chceli ututlať pred svetom?

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás