Miniatúrne živočíchy, ktoré vás môžu veľmi ľahko zabiť
13. 4. 2021, 6:00 (aktualizované: 16. 7. 2024, 0:30)

Zdroj: Shutterstock
Zabiť nás môže čokoľvek. Vírusy, baktérie, ochorenia či úrazy. Našťastie žijeme v časti sveta, v ktorej sa denne nestretávame so životu nebezpečnými živočíchmi. Žaby, medúzy, či chobotnice sú totiž často nebezpečnejšie než medvede alebo vlky.
Chobotnica s modrými krúžkami
Chobotnica s modrými krúžkami patrí do rodu Hapalochlaena. Je to mimoriadne jedovatý živočích známy jasnými, dúhovo modrými krúžkami, ktoré sa objavia, keď je ohrozená. Malé chobotničky sú bežné v tropických a subtropických koralových útesoch a v Tichom a Indickom oceáne. Hoci disponujú silným neurotoxínom tetrodoxínom, sú veľmi plaché a je málo pravdepodobné, že by zabili človeka. Keď však na chobotničku šliapnete, máte smolu. Pri prenose jedu sa zanechávajú len nepatrné stopy a môže byť bezbolestné, takže si nemusíte uvedomiť nebezpečenstvo, kým neprídu dýchacie ťažkosti a ochrnutie. Medzi ďalšie príznaky patrí nevoľnosť, slepota a zlyhanie srdca, ale smrť (ak sa vyskytne) zvyčajne vyplýva z ochrnutia bránice. Pre uhryznutie modrou chobotnicou neexistuje protijed, ale tetrodotoxín sa metabolizuje a vylučuje v priebehu niekoľkých hodín. Jedna chobotnica má dosť jedu na to, aby zabila 25 dospelých ľudí v priebehu niekoľkých minút.
Štvorhranka smrteľná
Medúzy patria medzi najnepríjemnejších spoločníkov počas plávania či potápania. Kým niektoré ich bodnutia sú bolestivé, ale smrť nespôsobia, neplatí to o austrálskych štvorhrankách smrteľných (Chironex fleckeri), ktoré sú často označované za najjedovatejšie morské živočíchy. Medúza boxová – ktorá žije vo vodách Veľkého bariérového útesu je zodpovedná za viac úmrtí ako hady, žraloky a krokodíly. Medúza má priemer asi 30 centimetrov, pričom chápadlá vie roztiahnuť až na tri metre! Dokáže plávať rýchlosťou až šesť metrov za sekundu, pričom v chápadlách má bolestivý jed. Keď k dôjde k popŕhleniu, smrť môže nastať do dvoch až piatich minút. Jediná medúza má dosť jedu na zabitie asi 60 dospelých ľudí.
Húsenica Lonomia obliqua
Húsenica Lonomia obliqua je špecifickým druhom húsenice, ktorý sa vyskytuje v Južnej Amerike. Je pomerne malá, má iba pár centimetrov. Podľa Guinnessovej knihy rekordov si svoju veľkosť vynahrádza tým, že je najjedovatejšou húsenicou na svete. Jej toxický jed má antikoagulačný účinok a môže sa hromadiť v tele. Keď sa u človeka dosiahne kritická dávka jedu, začne vnútorné krvácanie, ktoré môže spôsobiť smrť. Zvlášť nebezpečné je intrakraniálne krvácanie, gangréna či hemoragický syndróm. Jed vstrekuje cez duté štetinky, ktorými má posiate celé telo.
Pralesnička zlatá
Pralesnička strašná alebo pralesnička zlatá (Phyllobates terribilis) je najjedovatejšia žaba na svete. Patrí medzi tzv. šípkové žaby, ktorých koža je nasýtená alkaloidným jedom. Ten zabraňuje nervom v prenášaní impulzov a zanecháva svaly v neaktívnom stave, čo môže viesť k zlyhaniu srdca. Toxín si žaby dokážu uchovávať aj celé roky potom, čo prídu o zdroj jedu v potrave, lebo jed sa neodbúrava rýchlo, a to ani vtedy, keď sa dostane na iný povrch. Sú známe prípady, keď uhynula hydina a psy potom, čo prešli po papierovej utierke napustenej jedom. Pralesnička má asi jeden miligram jedu, čo stačí na zabitie desaťtisíc myší. Táto dávka môže zabiť desať až dvadsať ľudí alebo dva samce slona afrického. Ako väčšina ostatných jedovatých žiab uchováva aj pralesnička strašná svoj jed v kožných žľazách, takže žiadny predátor nemá šancu. Zabije prakticky čokoľvek, čo ju môže zožrať, okrem jedného druhu hada, ktorý je proti jej jedu rezistentný. Indiáni z kmeňa Chocó používajú jed žabky na otrávenie špičiek šípov do fúkačiek. Jed získavajú tak, že žabu napichnú na špicatý prútik a potom ju zahrievajú nad ohňom. Korisť zasiahnutá otrávenou šípkou zomrie do niekoľkých sekúnd.
Štípavica veľká
Štípavica veľká (Scolopendra gigantea) je jednou z najväčších stonožiek na planéte a dosahuje dĺžku 30 centimetrov. Nájdete ju v celej Južnej Amerike a Karibiku, kde si pochutnáva na ďalších veľkých článkonožcoch, obojživelníkoch, plazoch, vtákoch a drobných cicavcoch. Stonožky sú skutočné mäsožravce, nerobí im problém premôcť ani pavúky, škorpióny, jašterice, žaby, netopiere či myši. Majú obzvlášť nepríjemný jed obsahujúci silný neurotoxín, ktorý im umožňuje skoliť zvieratá podstatne väčšie než sú oni sami. Jed sa zameriava na kardiovaskulárny, dýchací, svalový a nervový systém. Uhryznutie je pre človeka neuveriteľne bolestivé a môže mu spôsobiť smrť, ako v prípade štvorročného dieťaťa vo Venezuele, ktoré sa napilo z otvorenej sódovej plechovky, do ktorej sa dostala táto stonožka.
Atrax robustus
Napriek tomu, že absolútna väčšina pavúkov nie je pre človeka nebezpečná, arachnofóbia patrí medzi najrozšírenejšie fóbie. Človek nie je pre pavúka prirodzenou korisťou, preto na neho nemrhá svoj drahocenný jed. Napriek tomu existujú pavúky, ktoré usmrtili človeka. Pavúk Atrax robustus je jedným z najsmrteľnejších. Žije v okruhu 100 kilometrov od austrálskeho Sydney a je to najjedovatejší pavúk na svete pokiaľ ide o toxicitu pre človeka. Nie sú pritom najväčšími pavúkmi na svete. Dĺžka ich tela je od jeden do päť centimetrov. Majú veľké, škaredo vyzerajúce tesáky, ktoré používajú na vpichnutie jedu do obetí. Jed obsahuje zlúčeninu zvanú atracotoxin, ktorá u primátov inhibuje nervový systém a spôsobuje lokálne ochrnutie. Uhryznutie je extrémne bolestivé, pričom môže viesť k smrti, ak človek nedostane antisérum.