V rozpore s Darwinom Toto kontroverzné správanie u&nbsp;zvierat je pre&nbsp;vedcov poriadne tvrdým orieškom. Prečo? Je nezlučiteľné s&nbsp;darwinovským pohľadom na&nbsp;evolúciu. Podľa neho by mal prirodzený výber eliminovať tie črty, ktoré zabraňujú reprodukčnému úspechu jedincov a&nbsp;druhov alebo ho znižujú. Ako dobre vieme, pohlavný styk medzi jedincami rovnakého pohlavia reprodukcii druhu nijako neprospieva, napriek tomu je tento fenomén rozšírený medzi ľuďmi i zvieratami.&nbsp;

Najtradičnejšie vysvetlenie hovorí, že homosexuálne správanie plynie z&nbsp;neprirodzených podmienok, akým je napríklad život v&nbsp;zajatí. No štúdie ukazujú, že až tri štvrtiny homosexuálnych stykov u&nbsp;zvierat sa vyskytujú vo&nbsp;voľne žijúcich populáciách.&nbsp;

Žiadna chyba Iné hypotézy zas vysvetľujú homosexualitu ako maladaptáciu, niečo ako „chybu v&nbsp;programe“, ktorá sa môže objaviť u&nbsp;niektorých jedincov a&nbsp;pretrvať v&nbsp;populácii určitého druhu. No výsledky z&nbsp;pozorovaní hulmana posvätného, najrozšírenejšej opice v&nbsp;južnej Ázii, ukazujú, že až deväťdesiatsedem percent sledovaných zvierat vykazuje homosexuálne správanie v&nbsp;určitom štádiu života. Toto číslo je príliš veľké na&nbsp;to, aby išlo o „chybu v&nbsp;programe“.&nbsp;

Uvoľnenie napätia Niektorí vedci sa nesnažia nájsť univerzálnu odpoveď na&nbsp;záhadu homosexuality zvierat, ale zameriavajú sa na&nbsp;výskum jednotlivých druhov. Profesorka Janet Mannová z&nbsp;Georgetownskej univerzity vysvetľuje homosexuálne správanie delfínov ako pomôcku na&nbsp;znižovanie agresivity medzi samcami. Sexuálny styk, či už medzi jedincami opačného alebo rovnakého pohlavia, slúži ako svojrázny spôsob urovnávania konfliktu, kde príjemný pocit z&nbsp;kopulácie uvoľní vzniknuté napätie. Profesor Frans de Waal zas vysvetľuje takéto správanie šimpanzov bonobo ako prostriedok na&nbsp;obnovenie sociálnych vzťahov vtedy, keď iné formy uzmierenia, ako je napríklad potľapkanie po&nbsp;pleci, podanie ruky alebo objatie, zlyhajú.&nbsp;

Je to jedno? Niektorí odborníci dokonca tvrdia, že homosexuálne páry vôbec nemusia mať oproti tým heterosexuálnym nevýhodu. Výskum zaoberajúci sa reprodukčným úspechom plameniakov odhalil, že homosexuálne páry dokázali vychovať viacero mláďat naraz, pretože dva samce vedeli ochrániť väčšie teritórium a&nbsp;zaobstarať tak viac potravy.

Opičie hry Azda najprelomovejšia je kniha psychológa Fransa de Waala s&nbsp;názvom Zabudnutý ľudoop o&nbsp;správaní promiskuitných šimpanzov bonobo. Pred vydaním De Waalovej knihy sa o&nbsp;sexualite primátov vôbec nehovorilo, až kým De Waal otvorene nenapísal o&nbsp;bisexualite takmer všetkých pozorovaných jedincov. De Waal nazýva šimpanzov bonobo erotickými šampiónmi vo&nbsp;svete zvierat. „Rovnaké pohlavie či opačné pohlavie, im je to jedno, bonobo jednoducho milujú sex. Súložia toľko, až je to nudné,“ vyjadril sa v&nbsp;rozhovore De Waal. Vydanie tejto revolučnej knihy podporilo otvorenú diskusiu o&nbsp;zvieracej sexualite. De Waal odštartoval kaskádu vedeckých pozorovaní, ktoré podrobne dokumentovali sexuálne správanie mnohých druhov zvierat. Homosexuálne sklony sa potvrdili takmer u&nbsp;štyristopäťdesiatich druhov zvierat, no neoficiálne pozorovania hovoria až o&nbsp;vyše&nbsp;tisícpäťsto homosexuálnych druhoch.

Kradnú vajcia Medzi azda najzaujímavejšie patria zvyky austrálskych labutí čiernych. Niektoré samce tvoria sexuálne aktívne páry, ktoré kradnú hniezda s&nbsp;nakladenými vajíčkami iným heterosexuálnym párom. Samičie labutie páry sa, naopak, spária so&nbsp;samcami, ktoré neskôr odoženú, a&nbsp;potom spolu vychovávajú mladé.&nbsp;

Cenzurované tučniaky Keď sa v&nbsp;rokoch 1911 až 1913 vydala skupina piatich britských džentlmenov na&nbsp;čele s&nbsp;kapitánom Robertom Scottom na&nbsp;expedíciu Terra Nova s&nbsp;cieľom preskúmať a&nbsp;zdolať Antarktídu, bol medzi nimi aj mladý lekár George Murray Levick. Tento dobrodruh a&nbsp;nadšenec pre&nbsp;prírodu strávil väčšinu času pozorovaním a&nbsp;detailným zaznamenávaním správania tučniakov okatých. To, čoho bol Levick na&nbsp;južnom pole svedkom, ho prinajmenšom šokovalo a&nbsp;po&nbsp;návrate do&nbsp;Británie spísal vedecký článok „Prírodopis tučniakov okatých“ vychádzajúci z&nbsp;jeho pozorovaní. No časť o&nbsp;sexuálnych inklináciách týchto vtákov&nbsp;musel pred publikáciou z&nbsp;článku odstrániť ako poburujúcu. Aj ďalšie pokusy o&nbsp;zverejnenie kontroverzných kapitol dopadli rovnako, preto si ich prečítala len hŕstka biológov.&nbsp;Zápisky uzreli svetlo sveta až v&nbsp;roku 2012, keď ich náhodne objavil kurátor Prírodovedného múzea v&nbsp;Londýne. Čo bolo na&nbsp;nich také poburujúce? Sexuálne výstrelky tučniakov, okrem iného aj nekrofília.&nbsp;Ale hlavnou príčinou zamietnutia článku boli zrejme opisy homosexuálneho správania tučniakov – správania, ktoré bolo v&nbsp;tom čase v&nbsp;Británii ilegálne.&nbsp;

Adoptovali si vajíčko V&nbsp;roku 2004 vyvolal rozruch pár tučniakov čiapočkatých v&nbsp;Central Park Zoo v&nbsp;New Yorku. Samce Roy a&nbsp;Silo tvorili pár už šesť rokov a&nbsp;všetky snahy ošetrovateľov rozdeliť ich či spáriť so&nbsp;samicami zlyhali, ba čo viac, ani samice o&nbsp;ne nejavili záujem. Počas obdobia párenia sa pár tak zúfalo snažil vysedieť vajce – teda kus kameňa, ktorý si dvojica priniesla do&nbsp;spoločného hniezda, až sa im ošetrovatelia rozhodli ponúknuť oplodnené vajce, ktoré jeho biologickí rodičia odvrhli.&nbsp;Z&nbsp;vajca sa onedlho vyliahla samička Tango, o&nbsp;ktorú sa pár vzorne staral až do&nbsp;jej osamostatnenia. „Odviedli skvelú prácu,“ vyjadril sa pre&nbsp;médiá ich hlavný ošetrovateľ. O&nbsp;takéto príbehy nie je vo&nbsp;svete núdza, zoologické záhrady z&nbsp;Nemecka, zo&nbsp;Švédska či z&nbsp;Japonska hlásia podobné prípady celoživotných homosexuálnych vzťahov medzi tučniakmi rôznych druhov. Výskum Tokijskej univerzity ukázal, že v&nbsp;šestnástich najväčších zoologických záhradách v&nbsp;Japonsku žije vyše dvadsať homosexuálnych párov tučniakov.