Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Fotografia Zeme od Saturnu: 19. júla 2019 kozmická sonda NASA Cassini zhotovila úchvatnú fotografiu Zeme zo Saturnu. Zobrazuje časť Saturnu a jeho prstence zblízka, pričom Zem je iba malou bodkou v diaľke. NASA fotografiu pomenovala „Deň, keď sa Zem usmiala“. Napriek svojej popularite je tento záber iba jedným z mnohých, ktoré sonda Cassini urobila. V roku 2006 sonda nafotila Zem s časťami Saturnových prstencov v popredí.&nbsp;Snímka má názov Blue Orb.&nbsp;Cassini tiež urobila fotografiu Zeme a Mesiaca 19. júla 2013. Tentoraz je viditeľný Mesiac, no Saturnove prstence nie.&nbsp;

Fotografia Zeme podobná polmesiacu: Všetci vieme, ako vyzerajú kométy pri pohľade zo Zeme.&nbsp;Ale ako vyzerá Zem pri pohľade z kométy?&nbsp;Na to máme len približnú odpoveď.&nbsp;Zem môže vyzerať aj ako polmesiac. Krásnu fotografiu vytvorila sonda Európskej vesmírnej agentúry (ESA) Rosetta v roku 2009. Nejde o upravenú fotku Mesiaca ani inej planéty podobnej Zemi.&nbsp;Je to naozaj Zem.&nbsp;Celá planéta je úplne zatemnená, okrem južného pólu, ktorý má výrazne modrú farbu. Rosetta sa v čase fotografovania pripravovala na pokus o pristátie na kométe 67P / Churyumov-Gerasimenko.&nbsp;Najprv však musela urobiť tri prelety okolo Zeme, aby generovala dostatočnú rýchlosť na zachytenie kométy.&nbsp;Fotografiu urobila pri treťom prelete.

Prvá fotografia Zeme a&nbsp;Mesiaca: 22. decembra 1966 urobila NASA pomocou Applications Technology Satellite 1 (ATS-1)&nbsp;to, čo nikdy predtým žiadna ľudská, satelitná ani vesmírna sonda: spoločnú fotografiu Zeme a Mesiaca. Vidíme na nej časť Zeme v popredí s&nbsp;Mesiacom v&nbsp;splne. Mnoho ľudí vrátane vesmírnych nadšencov fotografiu nikdy nevidelo, a&nbsp;preto pripisujú prvenstvo spoločnej fotografii Zeme a&nbsp;Mesiaca sonde Voyager 1. Nie je to však pravda. &nbsp;

Najvzdialenejšia fotografia Zeme z&nbsp;vesmíru: V roku 1990 vznikla fotografia známa ako&nbsp;Pale Blue Dot. Tento jedinečný záber našej modrej planéty vytvorila sonda Voyager 1, a to zo vzdialenosti takmer šesť miliárd kilometrov od Zeme, čo je dokonca ešte za obežnou dráhou Neptúna.. Nečudo, že Zem na fotografii vyzerá ako malinké zrnko piesku. Fotografia dorazila na Zem 1. mája 1990, dva a pol mesiaca po jej zhotovení, a je jednou zo 60 snímok, ktoré Voyager 1 nasnímal v rovnakom čase.&nbsp;Sonda vyfotografovala aj Venušu, Jupiter, Urán či Neptún.&nbsp;

Prvá fotografia Zeme: Prvá fotografia Zeme vznikla 24. októbra 1946 a neverili by ste, kto je jej autorom. Nešlo o vesmírnu sondu, satelit ani astronautov v kozmickej lodi.&nbsp;Zhotovila ju raketa, presnejšie raketa V-2.&nbsp;Nacisti túto raketu vyvinuli počas druhej svetovej vojny a neraz ju použili proti Britom.&nbsp;Po vojne zostalo veľa nepoužitých rakiet, ktoré americká armáda transportovala do oblasti White Sands v Novom Mexiku. Vedci k jednej z nich pripevnili kameru, aby urobili prvú fotografiu vesmíru.&nbsp;Fotografia je čiernobiela a zobrazuje časť Zeme s pruhmi bielych mrakov oproti temnému priestoru.&nbsp;

Prvá úplná fotografia Zeme: Urobiť úplnú detailnú fotografiu Zeme z vesmíru je náročné z dvoch dôvodov.&nbsp;Fotograf musí byť dostatočne ďaleko, aby zachytil planétu v celom rozsahu, ale zároveň tak blízko, aby zachytil všetky detaily.&nbsp;Musí tiež zvoliť ideálny čas, keď Slnko nebude vrhať na Zem tiene. Keby sme sa opýtali väčšiny ľudí, či poznajú prvý úplný obraz Zeme, spomenuli by si určite na fotografiu Modrý mramor, ktorú zhotovili astronauti Apolla 17 cestujúci na Mesiac v roku 1972. No mýlia sa. Prvú úplnú fotografiu Zeme urobil experimentálny meteorologický a komunikačný satelit NASA ATS-3 v novembri 1967. Vraj nie je až taká známe preto, lebo jej farby sú o niečo matnejšie ako pri Modrom mramore.

Posledná úplná fotografia Zeme: Najnovší „Modrý mramor“ vznikol pred piatimi rokmi a má názov Modrý mramor 2015.&nbsp;Fotografia mala vzniknúť oveľa skôr, no republikáni a demokrati v&nbsp;USA sa nedokázali dohodnúť. Problémy začali v roku 1998, keď viceprezident Al Gore zistil, že NASA plánuje vypustiť satelit, ktorý umožní úplnú fotografiu Zeme.&nbsp;Republikáni sa postavili proti programu, vetovali ho a satelit nazvali Goresat, čo je slovná hračka z mena Al Gore.&nbsp;Keď sa&nbsp; stal prezidentom George W. Bush, jeho administratíva požiadala NASA o odstránenie kamier zo satelitu. NASA tvrdila, že satelit a kamery budú okrem fotografovania plniť aj ďalšie úlohy.&nbsp;Argumentovali tiež tým, že znížená hmotnosť by mala vplyv na stabilitu satelitu vo vesmíre.&nbsp;Bushova administratíva trvala na svojom a&nbsp;odkázala vesmírnej agentúre, aby kamery vymenili za vrecia s pieskom. NASA musela projekt zastaviť, keďže Bushova vláda ho nebola ochotná financovať.&nbsp;Obnovili ho až v roku 2008, keď sa prezidentom stal Barack Obama. Satelit vypustili do vesmíru o niekoľko rokov neskôr a fotografia vznikla v roku 2015.&nbsp;