Aj najväčšiu sústavu koralových útesov a&nbsp;ostrovčekov na&nbsp;Zemi treba čo najrýchlejšie poobdivovať, kým nezmizne. Každý rok ju totiž ničí znečistená voda, cyklóny a&nbsp;v&nbsp;dôsledku dlhodobého otepľovania oceánu dochádza k&nbsp;takzvanému blednutiu koralov, keď sa zbavujú symbiotických rias, ktoré im zabezpečujú potrebnú výživu. Experti odhadujú, že okolo šesťdesiat percent z&nbsp;Veľkej koralovej bariéry, tiahnúcej sa pri pobreží austrálskeho Queenslandu, sa stratí už do&nbsp;roku 2030. Tento unikátny ekosystém sa pritom vyvíjal tisíce rokov a&nbsp;je exemplárnym príkladom biodiverzity a&nbsp;pretrvávajúcej ekologickej a&nbsp;biologickej evolúcie. Turisti najväčšmi obľubujú mesto Cairns, kde sa leto nikdy nekončí, takže sa tam dá dovolenkovať doslova kedykoľvek. A&nbsp;ak túžite vidieť veľryby a&nbsp;delfíny, vedzte, že v&nbsp;oblasti útesu zhruba rovnako dlhého ako celé západné pobrežie USA žije tridsať rozličných druhov týchto morských krásavcov.

Maldivské ostrovy sú najmenšou ázijskou krajinou, čo sa týka rozlohy aj počtu obyvateľov, a&nbsp;sú takisto najnižšie položeným štátom na&nbsp;svete. Osemdesiat percent z&nbsp;vyše tisíc ostrovčekov je menej než meter nad hladinou mora a&nbsp;do&nbsp;sto rokov budú zrejme neobývateľné, pretože sa už možno v&nbsp;dôsledku globálneho otepľovania ocitnú pod vodou. Miestni politici si však hroziace nebezpečenstvo uvedomujú. Niekdajší maldivský prezident Muhammad Našíd dokonca zvolal v&nbsp;roku 2009 podmorské zasadnutie ministrov vlády odetých do&nbsp;neoprénu, aby tak upozornil na&nbsp;problém emisií skleníkových plynov prispievajúcich k&nbsp;zvyšovaniu hladiny svetového oceánu. Krajina sa rozhodla vytvoriť fond, z&nbsp;ktorého by mohla v&nbsp;budúcnosti nakúpiť nové územia – do&nbsp;úvahy pripadá Srí Lanka, India či Austrália. Turistov lákajú na&nbsp;Maldivy najmä nádherné pláže, päťhviezdičkové hotely a&nbsp;bohatá podmorská fauna a&nbsp;flóra. Ročne ich navštívi až milión novomanželov či milovníkov pláží.

Celé európske pohorie je široké od&nbsp;stotridsať do&nbsp;dvestošesťdesiat kilometrov a&nbsp;dlhé okolo tisícdvesto kilometrov. Tiahne sa cez sedem štátov od&nbsp;francúzskej Riviéry až k&nbsp;rakúskej Viedni a&nbsp;milujú ho turisti aj športovci. Je však možné, že v&nbsp;budúcnosti už nebudú prúdiť do&nbsp;bavorského Oberstdorfu či do&nbsp;francúzskeho Chamonix státisíce návštevníkov, tak ako doteraz. Vedci totiž s&nbsp;veľkými obavami sledujú trvalé topenie ľadovej pokrývky a&nbsp;varujú, že do&nbsp;roku 2050 môže zmiznúť v&nbsp;Alpách väčšina ľadovcov. Napríklad v&nbsp;rakúskej spolkovej krajine Tirolsko sa ročne zmenšujú o&nbsp;tri percentá, čo znamená, že snehová masa ubúda približne o&nbsp;meter, upozorňuje Roland Psenner z&nbsp;Innsbruckej univerzity. „Priemerná hrúbka ľadovcov v&nbsp;Alpách je tridsať metrov, takže je viac než isté, že v&nbsp;roku 2050 tam nebudú žiadne ľadovce s&nbsp;výnimkou niekoľkých, ktoré ležia vo&nbsp;výškach nad štyritisíc metrov. Budúcnosť vyzerá skôr tekuto,“ prorokuje profesor Psenner.

Starobylé talianske „mesto na&nbsp;vode“ sa za&nbsp;minulých sto rokov v&nbsp;dôsledku stúpajúcej hladiny morí a&nbsp;oceánov potopilo o&nbsp;viac než dvadsať centimetrov. Aj keď sa tomu miestne úrady snažia všemožne zabrániť, podľa vedcov bude o&nbsp;sedemdesiat rokov pod vodou. Zrejme aj preto Benátky vítajú od&nbsp;roku 2007 každoročne oveľa viac turistov, ktorí sa chcú prejsť po&nbsp;Námestí sv. Marka. To v&nbsp;roku 1900 zaplavilo približne desaťkrát, dnes je pod vodou v&nbsp;priemere stokrát ročne. Talianska vláda spustila na&nbsp;záchranu Benátok multimiliónový projekt, v&nbsp;rámci ktorého budujú mohutné protipovodňové bariéry. Tie sa vysunú z&nbsp;morského dna, aby uzavreli Benátsky záliv, keď voda v&nbsp;mori náhle prudko stúpne napríklad pri búrkach. Podľa niektorých kritických hlasov je však projekt len plytvaním peňazí, keďže neexistuje nijaká záruka, že bude naozaj spoľahlivo fungovať.

Bezodtokové jazero preslávené kozmetickými výrobkami, ktoré isto každého omladia, treba rýchlo navštíviť, pretože asi o&nbsp;päťdesiat rokov ho už nemusíte nájsť. Za&nbsp;minulých štyridsať rokov sa zmenšilo až o&nbsp;tretinu a&nbsp;hotely, ktoré kedysi stáli na&nbsp;jeho pobreží, sú teraz od&nbsp;neho vzdialené takmer dva kilometre. Hlavným zdrojom vody Mŕtveho mora je rieka Jordán, z&nbsp;ktorej si čoraz viac „čapuje“ tak Izrael, ako aj Jordánsko. Vysychaniu jazera pomáha aj to, že z&nbsp;neho odčerpávajú i&nbsp;kozmetické firmy, aby sa dostali k&nbsp;liečivým minerálom. Pláže Mŕtveho mora sú pritom známe po&nbsp;celom svete. Vysoká hladina soli umožňuje ľuďom doslova ležať vo&nbsp;vode na&nbsp;chrbte a&nbsp;kochať sa výhľadom na&nbsp;okolité prírodné krásy. Navyše tam býva extrémne teplo – od&nbsp;tridsiatich stupňov Celzia na&nbsp;jar až po&nbsp;štyridsiatku v&nbsp;lete. Aby si turisti a&nbsp;miestni mohli Mŕtve more aj naďalej užívať, úrady zvažujú výstavbu stodeväťdesiatkilometrového kanála, ktorým by sa privádzala voda z&nbsp;Červeného mora. Podľa niektorých kritikov by to však mohlo viesť k&nbsp;zvýšenej seizmickej činnosti v&nbsp;oblasti.

V&nbsp;oblasti rozprestierajúcej sa na&nbsp;území šiestich stredoafrických krajín je druhý najväčší dažďový prales na&nbsp;svete – po&nbsp;tom amazonskom. Podľa Organizácie Spojených národov hrozí, že až dve tretiny pralesa aj s&nbsp;jeho jedinečnou flórou a&nbsp;faunou zaniknú do&nbsp;roku 2040, ak nedôjde k&nbsp;efektívnejším opatreniam na&nbsp;jeho ochranu. Prales každoročne trpí ťažbou dreva a&nbsp;nerastov i&nbsp;neutíchajúcimi brutálnymi bojmi povstalcov s&nbsp;armádou. Navyše, cesty vysekané drevorubačmi a&nbsp;baníkmi umožňujú pytliakom loviť vzácne zvieratá, ako sú horské gorily, pralesné slony a&nbsp;okapie či šimpanzy bonobo. Vedci majú obavy, že ničenie tropických dažďových pralesov môže viesť k&nbsp;urýchleniu negatívnych zmien v&nbsp;klimatických podmienkach Zeme. Napríklad vypaľovanie lesov spôsobuje zvyšovanie obsahu oxidu uhličitého v&nbsp;atmosfére a&nbsp;vedie tak ku globálnemu otepľovaniu.

Ak sa nič neurobí pre&nbsp;záchranu štvrtého najväčšieho ostrova na&nbsp;svete, jeho lesy zmiznú do&nbsp;tridsiatich piatich rokov. A&nbsp;ich unikátni obyvatelia s&nbsp;nimi. Lesné ekosystémy trpia enormnou ťažbou dreva a&nbsp;vypaľovaním pre&nbsp;samozásobovacie hospodárstva. Veľkou hrozbou sú aj pytliaci. Dvadsať druhov lemurov, ktoré Madagaskar preslávili, je na&nbsp;pokraji vykynoženia. Aj keď sú na&nbsp;ostrove rezervácie, nie sú rozľahlé ani spolu nesusedia, takže neexistujú koridory, ktorými by zvieratá prechádzali. Niektoré endemické druhy na&nbsp;Madagaskare vedci ešte ani nezdokumentovali a&nbsp;pravdepodobne sa im to ani nikdy nepodarí, pretože v&nbsp;dohľadnom čase vyhynú. Turistov Madagaskar vábi najmä jednoduchým životným štýlom, keď jediné, čo počujete, sú vtáky a&nbsp;vlny. Najväčším lákadlom je však potápanie v&nbsp;čistých a&nbsp;teplých vodách oceánu plného života a&nbsp;nezvyčajných podmorských skalných útvarov.

Aj nad malebným močaristým národným parkom na&nbsp;juhu Floridy sa zmráka – dlhodobo čelí invazívnym druhom živočíchov, znečisťovaniu z&nbsp;fariem a&nbsp;celkovo zasahovaniu človeka do&nbsp;prírody. Napríklad až šesťdesiat percent vody z&nbsp;oblasti sa odvádza do&nbsp;okolitých miest a&nbsp;fariem. Následkom toho všetkého sa územie Everglades zmenšilo od&nbsp;roku 1900 až o&nbsp;polovicu. Iba tam žije floridský panter a&nbsp;v&nbsp;divočine sa pohybuje už len do&nbsp;sto kusov týchto elegantných mačkovitých šeliem. Keď zmizne ich prirodzené prostredie, je možné, že do&nbsp;štyridsiatich rokov úplne vyhynú. A&nbsp;s&nbsp;nimi najmenej dvadsať ďalších druhov vrátane unikátnych korytnačiek, lamantínov širokonosých a&nbsp;brodivých vtákov.

FOTO Navštívte tieto miesta predtým, než navždy zmiznú

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

FOTO Navštívte tieto miesta predtým, než navždy zmiznú

Súvisiace články

Európske NAJ: V kvíze zisíte, čo viete o starom kontinente

FAKTY X: Natočili cestovateľku v čase? V Chaplinovom filme je podozrivá žena

Wingboarding - extrémna zábava iba pre najväčších šialencov

VIDEO Pekelné zvony v Mexiku: Vidieť sa dajú len pod vodou

Aj pristávacie plochy majú svoje čaro: Pozrite si tie najkrajšie na svete

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás