Noel

Katova sekera bola často vykúpením, ktoré si vinníci želali. Niet divu, keďže rozsudok smrti mohol obsahovať nielen sťatie, ale aj bolestivé procedúry, ktoré mu predchádzali. Také lámanie v kolese či pobyt v zariadení, ktoré sa nazývalo Judášova kolíska, rozhodne neboli príjemné. Nie každé mučenie však nevyhnutne končilo smrťou dotyčného nešťastníka. Občas sa z&nbsp;neho vytiahlo priznanie a&nbsp;mohol z&nbsp;mučiarne odísť. Avšak po svojich asi ťažko. Katovi pomocníci ho museli vyniesť a&nbsp;mal šťastie, ak sa vôbec zotavil.

Pri tomto mučení bol výsledok prakticky vždy fatálny. Mohlo sa rezať cez brucho, ale výnimkou neboli ani vertikálne popravy. Keď sa začínalo od hlavy, bol na tom odsúdenec lepšie, než keby ho zavesili hore nohami a&nbsp;začali v&nbsp;rozkroku. Aj to sa stávalo. Kým mozog vypovedal službu, mohlo to trvať pomerne dlho.

Lacné, ale veľmi bolestivé a&nbsp;účinné. Stačilo vziať kovové vedro či klietku a&nbsp;potkana, ktorých bolo v&nbsp;stredoveku všade neúrekom. Potkan sa vložil do vedra a&nbsp;to následne na odsúdencov brucho (v prípade klietky zväčša na tvár). Potom sa improvizované mučiace zariadenie nahrievalo a&nbsp;potkan hľadal cestu von. Najľahšia viedla prehryzením sa cez telo odsúdenca.

Zdá sa nebolestivá, no len do chvíle, kým si uvedomíte, že odsúdenec sa v&nbsp;nej často nemohol ani len pohnúť. Bol vystavený nepriazni počasia i&nbsp;hnevu davu a&nbsp;jeho poníženie bolo maximálne. Ak nebol odsúdený na smrť, po prepustení z&nbsp;klietky sa mohol rozlúčiť s&nbsp;dobrou povesťou.

Použitím lán väzňa spustili nad pyramídové „sedadlo“ s hrotom vloženým do konečníka alebo pošvy. Obete mučil intenzívny tlak a natiahnutie otvoru, čo malo za následok jeho trvalé poškodenie. V mnohých prípadoch obeť podľahla trhlinám vo svalovom tkanive, cez ktoré sa do tela dostala infekcia. Na urýchlenie účinku sa používali závažia, ktoré viedli k&nbsp;takej smrti, aká by dotyčného čakala pri narazení na kôl. Podobným zariadením bol „španielsky kôň“, ale ten nemal iba hrot, ale dlhú ostrú hranu.

Názov hovorí za všetko. Hlava odsúdenca sa vložila do zariadenia a&nbsp;potom už stačilo len priťahovať. Aj keď kat zastavil predtým, ako nešťastník zomrel, došlo k&nbsp;nenávratnému poškodenie tvárových svalov a&nbsp;lebečných kostí.

Zvyčajne to bolo veľké koleso vozu s radiálnymi lúčmi. Páchateľov k&nbsp;nemu priviazali a&nbsp;následne im tĺkli po údoch drevenou palicou či železnou tyčou. Medzery v kolese umožnili končatinám poddať sa a&nbsp;došlo k zlomenine. Znepokojivo dlhá mohla byť doba, ktorú nešťastník po takomto lámaní žil. Občas trvalo dni, kým podľahol zraneniam.

Tento ohavný prístroj sa používal v stredoveku ako spôsob, ako mučiť ženy, ktoré boli obvinené z napomáhania potratu. Tiež sa ním zvykli trestať klamári, bohorúhači a homosexuáli. Prístroj sa vložil do úst väzňa či do vagíny ženy, do konečníka u homosexuálov a do úst pre klamárov a&nbsp;bohorúhačov. Potom už stačilo len rozťahovať.

Klasika, ktorou disponovala každá dobrá mučiareň. Stačilo pripútať členky a&nbsp;zápästia a&nbsp;potom už len otáčať kľukou. Dochádzalo najprv k&nbsp;obrovskej bolesti, potom k&nbsp;vykĺbeniu veľkých kĺbov. Navyše, ak sa svalové tkanivo napne nad určitú mieru, potom už stratí schopnosť stiahnuť sa. Navždy. Zabíjala väčšinou strata krvi potom, ako sa odtrhla nejaká končatina.

Toto mučiace zariadenie sa v stredoveku používalo veľmi intenzívne. Obete sa umiestnili na stoličku, ktorá obsahovala stovky ostrých hrotov, po ktorých nasledovalo postupné uťahovanie železných obručí, ktoré tlačili hroty hlboko do tela. Mohlo to trvať celé dni. Hroty neprenikali dôležitými orgánmi a&nbsp;ani strata krvi nebola veľká, teda kým dotyčného neuvoľnili.

Zariadenie vyhradené pre ženy bolo určené, ako ste si asi domysleli, na trhanie prsníkov. Veľmi pomaly a&nbsp;veľmi bolestivo. Ak ženu nezabila strata krvi ani infekcia, ostala do smrti zmrzačená.