Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Zatiaľ čo veľa krajín má vysokorýchlostnú železničnú dopravu, japonský rýchlovlak je niečo výnimočné. Elegantne navrhnutý, vždy presný a s vynikajúcou ponukou ekiben (vlakových obedárov) môže byť pre cestujúcich, ktorí sú zvyknutí na menej pôsobivé železničné služby, trochu šokom. Najrýchlejší typ šinkanzenu, Nozomi, vás dokáže dopraviť z Tokia do Kjóta za niečo vyše dvoch hodín; na tejto trase určite požiadajte o sedadlo yamagawa (na horskej strane), aby ste mali nádherný výhľad na horu Fudži.

Dvaja zápasníci stoja vo vnútri slameného kruhu obklopeného jemným pieskom. Sústredene na seba hľadia, občas zdvihnú nohu vysoko a dupnú, rezonujúcou fackou si udierajú do brucha alebo hádžu očistnú soľ. Nakoniec sa vrhnú dopredu, pričom každý sa snaží vytlačiť toho druhého z ringu – nie je to ľahké, keď váš súper má zväčša najmenej 180 centimetrov a viac ako 120 kíl). Keď jeden z nich opustí ring, zápas končí. Spojenie atletiky a tradície je skutočne jedinečné a zážitkom, ktorý by si nemal nechať ujsť žiadny návštevník Japonska.

Keď vidíte na obzore pri rušnom meste Niigata ostrov Sado, je ľahké si predstaviť, že takmer 1000 rokov bol miestom vyhnanstva. Medzi vyvrheľmi, ktorých sem poslali, boli spisovatelia, hudobníci a umelci, takže sa tu časom vytvorila silná umelecká tradícia. V roku 1981 sa z tejto histórie vynorili bubeníci Kodo, ktorí spojili bubnovanie taiko s divadlom, ľudovými piesňami a atletikou a stali sa globálnym fenoménom.

S viac ako piatimi miliónmi automatov má Japonsko najvyššiu hustotu jidohanbaiki (predajných automatov) na svete. Jeden automat pripadá na 23 ľudí, pričom najširší sortiment nájdete v Tokiu. Zatiaľ čo väčšina vydáva pomerne štandardný sortiment nápojov, mnohé predávajú aj jedlo. Nájdete tu šálkové rezance jidohanbaiki, stroje na predaj oden (ľahší guláš), kukuričnú polievku a dokonca aj konzervovaný chlieb a natto (slizké, fermentované fazule). Ako dezert si dajte čerstvé banány , plátky jabĺk alebo zmrzlinu.

V malej rybárskej komunite Ine (pozdĺž jednej cesty vinúcej sa okolo zálivu neďaleko Kjóta) môžete vidieť niečo, čo nikde inde na svete nenájdete – funaja. Tieto malé drevené budovy majú dve poschodia a spodné poschodie je otvorené, takže rodinný rybársky čln sa dostane dovnútra. Mnohé funaja dnes ponúkajú ubytovanie a úžasný výhľad na vodu, v ktorej môžete vidieť delfíny alebo dokonca maličké bioluminiscenčné kôrovce. A nikde nedostanete na obed či večeru čerstvejšiu rybu.

Od marca čerešňové kvety zafarbia Japonsko do jemnej ružovej a bielej. Ak sem zavítate na jar, nevyhnete sa davom nadšených rodín, priateľov a párov, ktoré vyrazia na hanami (sledovanie kvetov) párty. Vezmite si deku, zbaľte si piknikový kôš a stavte na istotu. Medzi najlepšie miesta patrí tokijský kanál Meguro, Hanamijama vo Fukušime a hora Jošino v Nare, ale párty sa budú konať všade, kde kvitnú stromy.

Každú zimu sa na zamrznutom severe Japonska objavia snehové príšery. V skutočnosti sú to borovice, ale vietor ich bičuje snehom a ľadom vytvára formy bizarných tvarov. Tieto juhjo (snehové príšery) sú hlavným lákadlom v lyžiarskom stredisku Zao Onsen v prefektúre Jamagata, kde ich môžete z lanovky vidieť stovky, ale nachádzajú sa aj na niekoľkých ďalších miestach v severnom Japonsku.

Ako domov zenbudhizmu je Japonsko ideálnym duchovným útočiskom s mnohými chrámami ponúkajúcimi šukubo (chrámové pobyty). Niektoré poskytujú iba jedlo, posteľ a voliteľné meditačné sedenia, zatiaľ čo iné vyžadujú, aby ste dodržiavali prísny rozvrh zazenu (zenovej meditácie) a pracovných služieb (ako je upratovanie), niekedy v úplnom tichu.

Začiatkom 20. storočia v Japonsku pracovalo asi 80 000 gejš. Dnes je to asi 600, pričom väčšina z nich žije v Kjóte. Ak všetko, v čo dúfate, je pohľad na maiko (učeňkyňa) s bielou tvárou, ktorá prechádza okolo vás, zamierte večer do štvrtí Gion alebo Pontocho a možno sa vám naskytne príležitosť. Ak chcete mať istotu, najlepším riešením jeden z piatich výročných tancov alebo večerná show v Gion Hatanaka.

Sopečné ostrovy Japonska sú posiate horúcimi prameňmi bohatými na minerály a kúpanie v nich Japonci povýšili na umenie. Aj v tých najskromnejších kúpeľoch musíte dodržiavať prísne pravidlá etikety – pred vstupom do bazénov sa dôkladne umyte; držte vlasy mimo vody a samozrejme nenoste plavky. V najväčších kúpeľoch je niekoľko jazierok, najčastejšie typu rotenburo (vonkajší kúpeľ), z ktorých môžete pozorovať jarné kvety, jesenné lístie alebo zimný sneh topiaci sa v pare nad vami.