Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Kým dnes sa futbalista zvíja na zemi aj po minimálnom kontakte so súperom, v&nbsp;stredoveku boli predchodcovia dnešných futbalistov presným opakom.&nbsp;Stredoveký futbal bol násilnou hrou, plnou krviprelievania a&nbsp;bitiek. Hráči sa mohli kopať a udierať päsťami, následkom čoho utŕžili množstvo zranení, ba dochádzalo i k&nbsp;úmrtiam. Preto Eduard III. v roku 1349 futbal zakázal. Keďže Anglicko bolo bojovalo s Francúzskom a krajina utrpela straty mnohých životov v dôsledku moru,&nbsp;kráľ chcel, aby sa zostávajúci zdraví muži sústredili viac na lukostreľbu než na rizikový futbal.&nbsp;Hranie futbalu trestali šiestimi dňami v žalári.&nbsp;

Futbal nebol jediný&nbsp;šport, ktorý stredovek zakazoval.&nbsp;V roku 1485 bolo nezákonné, aby mladí muži, ktorí neboli šľachtici, hrali tenis - s jedinou výnimkou, a to na Vianoce.&nbsp;Feudáli totiž verili, že tenis&nbsp;narúša poslušnosť a&nbsp;odvracia ľudí od práce, pretože hráči pri tenise zostávali bez dozoru svojich pánov. Zákaz tenisu v nižších triedach pomohol udržať feudálnu hierarchiu.&nbsp;Tenis bol šport výlučne vyššej triedy, pretože ste na neho potrebovali drahé vybavenie a pochopenie zložitých pravidiel a&nbsp;spoločenskej etikety. Tenis sa preto stal známym ako „šport kráľov“.

Pre stredovek boli typické zákony, ktoré obmedzovali ľudí, čo môžu jesť a piť.&nbsp;Ich cieľom bolo obmedziť nadmerné jedenie a zabrániť ľuďom s nižším sociálnym postavením, aby sa zhodovali so životným štýlom bohatých. V roku 1336 napríklad zákon ľuďom zakazoval, bez ohľadu na ich postavenie, konzumovať jedlo s&nbsp;viac ako dvoma chodmi.&nbsp;Polievka sa pritom považovala za plnohodnotné jedlo. Výnimku zo zákona predstavovali niektoré sviatky, napríklad Vianoce, počas ktorých boli povolené tri chody.&nbsp;

Počas celého stredoveku existovalo množstvo náboženských zákonov, ktoré sa snažili obmedziť sexuálny život ľudí.&nbsp;Počas týždňa mohol mať manželský pár sex iba štyri dni.&nbsp;Medzi „pôstne“ dni patrili štvrtok a piatok, kedy sa ľudia mali pripravovať na sväté prijímanie a&nbsp;tiež nedeľa, lebo to bol Pánov deň. A to nebolo všetko.&nbsp;Počas roka existovalo mnoho ďalších období, kedy bol sex zakázaný, vrátane pôstu 35 dní pred Vianocami a okolo sviatku Turíc, kedy pôst mohol trvať od 40 do 60 dní. Stredovekí&nbsp;ľudia verili, že očný kontakt je dôležitou súčasťou sexuálnej príťažlivosti, lebo chtivý pohľad stimuluje túžbu. Ženám preto odporúčali, aby boli pri pohľade na mužov opatrné, aby ich nepokúšali v nesprávny čas.&nbsp;

V stredoveku si ľudia museli dávať pozor na jazyk, fyzicky aj metaforicky, aby sa vyhli porušeniu náboženského zákona týkajúceho sa rúhania a negatívneho rozprávania o Bohu alebo posvätných veciach.&nbsp;Zákon zaviedla katolícka cirkev na udržanie kontroly a poriadku. Cirkev považovala rúhanie za ťažký zločin a udelila za neho prísny trest.&nbsp; Človeka, ktorý nadával, zviazali a&nbsp;jazyk mu odstránili horúcimi kliešťami, takže zostal nemý po zvyšok života.&nbsp;Medzi ďalšie tresty patrilo ukameňovanie a obesenie.

Na uzavretie manželstva ste potrebovali viaceré povolenia

Keď sa dnes dvaja mladí ľudia rozhodnú vziať, jednoducho sa zosobášia. Žiadosť rodičov o ruku ich dieťaťa snúbenci praktizujú už len z úcty, pretože ich odpoveď nerozhoduje o&nbsp;tom, či sa skutočne zosobášia. V stredoveku to však neplatilo. Spoločenské postavenie vtedy hralo dôležitú úlohu, najmä pre tých, ktorí stáli na dne „pyramídy.“&nbsp;Roľníci a nevoľníci nemali v podstate žiadnu slobodu.&nbsp;Muž, ktorý sa chcel oženiť, musel získať nielen súhlas otca nevesty, ale aj majiteľa pozemku. Pre ženu bola situácia ešte horšia.&nbsp;Pokiaľ by jej manžel zomrel, statkár ju mohol v relatívne krátkom čase prinútiť vziať si iného muža.&nbsp;Za odmietnutie ju mohol potrestať.&nbsp;