Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Vo svete pavúkov je zvyčajne smrteľnejšia samica, ale v prípade tohto druhu je to jedovatejšie samec. Po uhryznutí je nevyhnutné podať protijed, najmä ak bolo uhryznuté dieťa. Od vyvinutia protijedu v roku 1981 však už neboli zaznamenané žiadne úmrtia. Lievikové pavúky, ktoré sa nachádzajú prevažne v juhovýchodnej Austrálii, žijú aj na Novom Zélande, v Čile a v Európe. Je zaujímavé, že zvieratá ako sú mačky a psy, môžu prežiť uhryznutie týmto pavúkom. Ich telu trvá asi 30 minút, kým zneutralizuje toxín. Ľudia to ale nedokážu. Jed pôsobí na nervový systém a spôsobuje príznaky ako sú zvýšená srdcová frekvencia, necitlivosť v ústach a ťažkosti s dýchaním.

Ľudovo je známa ako čierna vdova (Latrodectus mactans). Vyskytuje sa na každom kontinente okrem Antarktídy. V Severnej Amerike bežne žije v južnej Kanade a na severovýchode Spojených štátov. Samičku pavúka čiernej vdovy spoznáte podľa lesklého čierneho tela a výrazného červeného fľaku v tvare presýpacích hodín na spodnej strane brucha. Samec je menší, má hnedú alebo sivú farbu, malé červené škvrny a chýba mu fľak charakteristický pre samičku. Samce i samice sú jedovaté, pre človeka je ale nebezpečná iba samica. Uvádza sa, že jed čiernej vdovy je 15-krát silnejší ako jed štrkáča, hoci pri uhryznutí nevypúšťajú toľko jedu, takže smrteľné prípady sú zriedkavé. To ale neznamená, že uhryznutie čiernej vdovy nie je bolestivé. Tí, ktorí majú tú smolu, že ich uhryzne čierna vdova, si „užijú“ nevoľnosť, horúčku, potenie, svalové kŕče a sťažené dýchanie. Tieto príznaky môžu trvať niekoľko dní.

Kútnika stepného (Eratigena agrestis) možno rozpoznať podľa svetlo až stredne hnedého sfarbenia a podľa viacerých vzorov v tvare písmena V na bruchu smerujúcich k hlave. Aj keď je známe, že kútniky stepné hryzú, ak sa cítia ohrozené, existuje veľa polemík o tom, aké jedovaté v skutočnosti sú. Uhryznutie kútnikom každopádne vedie k opuchu a začervenaniu a môže mať závažnejšie účinky u malých detí. Možno ich nájsť na západe Severnej Ameriky a v celej Európe až po Strednú Áziu.

Má prezývku „banánový pavúk“ (keďže sa zvyčajne skrýva v zásielkach banánov) a určite sa mu budete chcieť vyhnúť. Patrí do rodu Phoneutria, čo v gréčtine znamená „vrahyňa“. Je to celkom výstižné, pretože ide o jedného z najjedovatejších pavúkov na Zemi. Tento pavúk je agresívny a namiesto číhania aktívne loví korisť a v noci prehľadáva džungľu. Ak sa niekedy ocitnete v Strednej a Južnej Amerike, napríklad v Kostarike alebo Argentíne, pozor! Jeho neurotoxický jed je extrémne bolestivý a ovplyvňuje nervový systém, spôsobuje zvýšené potenie a slintanie, stratu kontroly svalov, problémy s dýchaním a v niektorých prípadoch aj nechcenú erekciu. Zdokumentované sú aj smrteľné prípady.

Hnedé pavúky druhu Loxosceles reclusa sú plaché a majú tendenciu sa skrývať na tmavých, chránených miestach. Hnedý pavúk uhryzne, ak sa cíti ohrozený, a jeho uhryznutie môže byť smrteľné. Zvyčajne sa vyskytujú na juhu Spojených štátov amerických, od juhovýchodnej Nebrasky po juhozápadné Ohio, od juhu po severozápad Georgie až po Texas. Loxosceles reclusa je pre ľudí nebezpečný, pretože jeho jed obsahuje toxín, ktorý môže spôsobiť nekrózu kože (hnilobu). Z väčšej časti sa príznaky ako je pálenie a svrbenie v mieste uhryznutia, ako aj horúčka a nevoľnosť, objavia niekoľko hodín po uhryznutí. V extrémnych prípadoch môže jed viesť k vážnym reakciám alebo dokonca k smrti, najmä u zraniteľnejších skupín ako sú malé deti a starší ľudia.