10 šokujúcich faktov o počasí, ktoré určite nepoznáte

„Predstavte si šumenie vetra…“ Týmito slovami by pokojne mohla začínať nejaká relaxačná audionahrávka, no hneď v úvode by klamala. Vietor je absolútne tichý, až kým sa nestretne s nejakým objektom, no a výsledkom ich interakcie sú rôzne zvuky, ktorých hlasitosť stúpa a klesá v závislosti od rýchlosti vetra. Za zvuky teda môžu predmety, nie vietor samotný.

Tri štvrtiny všetkých tornád, ktoré vo svete vzniknú, sa objavia na území Spojených štátov amerických. To je okolo 1200 tornád ročne. Ich výskyt zaznamenali v každom zo štátov USA, no najčastejšie sa ich dá stretnúť v Texase. Priemerne ich tu vznikne 146 za rok.

Podľa Svetovej meteorologickej organizácie je najslnečnejším mestom na Zemi Yuma v Arizone, kde žije asi 100-tisíc ľudí. Slnko tu svieti 4015 hodín ročne, pričom ročný úhrn zrážok nepresahuje 200 milimetrov. 100 dní v roku tu teplota prekračuje hranicu 40 stupňov Celzia.

Na základe výpočtov admirála Roberta FitzRoya uverejnili vôbec prvú predpoveď počasia v dejinách v britskom denníku The Times 1. augusta 1861. Vďaka vynájdeniu telegrafu dostával informácie o tlaku vzduchu, sile vetra a teplote z rôznych kútov Británie. Na základe dát predpovedal, čo a kde udrie búrka. Až o polstoročia neskôr na základe pokroku v oblasti pochopenia fyziky atmosféry začali vznikať číselné predpovede.

Počas dažďa a po ňom „visí“ vo vzduchu zvláštna vôňa a ľudia zvyknú hovoriť, že cítia vôňu dažďa. Nie je to však pravda. Áno, ide o špecifickú vôňu, má dokonca vlastný názov: volá sa petrichor. Tá však pochádza zo suchej zeme, na ktorú padajú dažďové kvapky. Tie pri dopade vymršťujú do vzduchu malé častice zeminy, ktoré obsahujú špecifické chemické zložky. No a tie dokážeme pri nádychu vycítiť.

Antarktída je de facto púšťou a domovom niektorých z najsuchších miest na Zemi. Zrážky totiž potrebujú vlhkosť a tá zasa neexistuje bez tepla. A keď už nasneží, sneh sa neroztopí, ale pôsobením tlaku ďalších a ďalších vrstiev snehu sa mení na ľad.

Dažďová kvapka s priemerom päť milimetrov padá rýchlosťou desať metrov za sekundu, teda 36 kilometrov za hodinu. Takou rýchlosťou sa pohybujú najlepší šprintéri a zároveň ide o dôvod, pre ktorý dokážu prívalové dažde spôsobovať eróziu pôdy.

Ojmjakon na severovýchode Ruska je najchladnejším mestom na našej planéte. V zime je tu priemerná teplota -50 stupňov Celzia a tunajšia meteorologická stanica namerala jednu z najnižších teplôt na severnej pologuli: -67,7 stupňa Celzia.

V mnohých amerických mestách dodnes neboli prekonané rekordné teploty vzduchu z roku 1899. Celou Severnou Amerikou sa vtedy prehnala štvordňová vlna treskúcich mrazov a vo februári nastala taká zima, že zamrzol celý tok rieky Mississippi. Čosi podobné sa udialo na prelome rokov 1683 a 1684 v Anglicku, kde na dva mesiace zamrzla celá Temža.

Pri pohľade na snehovú pokrývku človek ľahko nadobudne pocit, že sneh je biely. To však nie je pravda, stačí sa pod mikroskopom pozrieť na jednotlivé snehové vločky a zistíte, že sú priesvitné. Svetlo sa však od vločky odráža mnohými smermi, jeho spektrum sa rozptyľuje a ľudskému oku sa zdá, že sneh je biely.