Mitchell Johnson a Andrew Golden, detskí zabijaci
V roku 1998 Mitch Johnson a Andrew Golden ukradli deväť zbraní a debnu plnú nábojov a ukryli sa v lese pred strednou školou v Jonesboro v Arkansase. Golden sa potom vkradol do školy, spustil požiarny poplach a ponáhľal sa späť do úkrytu. Keď všetci vybehli von, obaja spustili paľbu, pri ktorej zabili štyri deti a jedného dospelého. Streľba však nebola Johnsonovým prvým zločinom. Len rok predtým ho prichytili pri obťažovaní dvojročného dievčatka. Predviedli ho na políciu, kde pri výsluchu nepopieral, že skutok spáchal, no napriek tomu ho prepustili. O rok zastrelil päť ľudí a dostal trest len sedem rokov väzenia. Dôvodom bol nízky vek. Johnson mal totiž len 13 rokov a Golden 11 rokov. Od prepustenia mal Johnson neustále problémy so zákonom. V súčasnosti sú obaja chlapci na slobode.
William Seabrook, zvrátený spisovateľ
Spisovateľa Williama Seabrooka fascinoval okultizmus, obzvlášť sa mu páčila myšlienka voodoo zombie a kanibalizmu. V roku 1920 sa rozhodol, že ochutná ľudské mäso. Odišiel do západnej Afriky, kde žiadal kmeňového náčelníka, aby mu dovolil pripojiť sa ku kanibalistickému rituálu. Náčelník ho však oklamal a dal mu zjesť gorilie mäso. Seabrooka to však neodradilo. Mal priateľa, ktorý pracoval v nemocnici a ten mu z nej dokázal prepašovať ľudské pozostatky. Tie potom doma uvaril a usporiadal večeru pre priateľov. Technicky, podľa zákonov, nešlo o zločin, preto Seabrook zostal na slobode, dokonca opísal chuť ľudského mäsa v jednej zo svojich kníh. Do väzenia ho nedostalo ani to, že v súkromí svoje manželky a milenky držal celé dni pripútané, bičoval ich a nútil jesť z podlahy ako zvieratá.
Pedro Lopez, 300-násobný vrah
Pedro Lopez strávil vo väzení 14 rokov. Mnohým sa to možno zdá tvrdý trest, ale Lopez nebol žiadny drobný zločinec. Znásilnil a zavraždil viac ako 300 ľudí. Zameriaval sa najmä na malé dievčatá, najmä vo veku od deväť do 12 rokov. Uniesol ich, znásilnil, uškrtil a pochoval do masového hrobu. Keď ho v roku 1980 zatkli v Ekvádore, Lopez sa priznal k viac ako 300 vraždám a krátko nato polícia našla masový hrob, ktorý podporil jeho verziu. Poslali ho do väzenia na 16 rokov, ale za dobré správanie ho predčasne prepustili. Po prepustení na slobodu ho umiestnili do Kolumbijskej psychiatrickej liečebne, kde strávil tri roky, a potom ho pustili, pretože ho uznali za spôsobilého znovu vstúpiť do spoločnosti. Bohužiaľ, len čo ho pustili, znova zabíjal. Dodnes po ňom pátrajú, no odvtedy ho nikto nevidel.
Karla Homolka, beštiálna matka
Karla Homolka a Paul Bernardo sú dvaja z najznámejších kanadských sériových vrahov. Dvojica sa priznala k znásilneniu a k vraždám najmenej troch ľudí, ale pripisujú im oveľa viac obetí. Ich zločiny sú nepredstaviteľné. Homolka začala svoje vražedné vyčíňanie tým, že nadrogovala vlastnú dospievajúcu sestru a darovala ju Bernardovi ako svadobný dar. Dokonca sa pripojila k snúbencovi pri znásilňovaní a vražde, ktorú natočila na video a to isté urobila mnohým ďalším mladým dievčatám. Bernarda síce odsúdili na doživotie, ale Homolka uzavrela dohodu o vine a treste a po priznaní k znásilneniu, mučeniu a vražde troch ľudí strávila vo väzení iba 12 rokov. Prepustili ju v roku 2005. Medzitým sa vydala a mala ďalšie tri deti. Najnenávidenejšia sériová vrahyňa v Kanade teraz žije v meste Quebec, kde jej tri deti chodia do miestnej verejnej školy, kde učitelia a rodičia presne vedia, kto je ich matka a čo spáchala.
Issei Sagawa, nevyliečiteľný kanibal
Issei Sagawa spáchal jeden z najhorších zločinov v histórii, napriek tomu je na slobode. V roku 1981, po rokoch potláčania kanibalských túžob, Sagawa nalákal spolužiačku do svojho bytu v Paríži a strelil ju do krku. Rezbárskym nožom jej odrezal kúsky zadku a stehna, zjedol ich a potom znásilnil jej mŕtve telo. Prichytili ho, ako nesie rozštvrtené telo v kufroch, aby ho zlikvidoval v jazere. Keď ho polícia zatkla, priznal sa ku všetkému a povedal: „Zabil som ju, aby som zjedol jej mäso.“ Francúzske súdy ho uznali za šialeného a nespôsobilého postaviť sa pred súd a deportovali ho do Japonska. Keď bol Sagawa v Japonsku, francúzske súdy odmietli zdieľať dokumenty, pretože prípad uzavreli a zapečatili. Keďže japonské súdy proti nemu nemali žiadne dôkazy, museli ho pustiť. Sagawa sa nielenže ocitol na slobode, ale stal sa menšou celebritou, poskytoval rozhovory a písal knihy, v ktorých opisoval zločin. A otvorene priznáva, že plánuje znova zabíjať. „Niet pochýb o tom, že chcem opäť jesť ľudské mäso,“ povedal Sagawa v rozhovore. „Je veľmi chutné."
