História námorníctva je plná príbehov o zmiznutých lodiach. Ten o lodi Sarah Joe sa začal odvíjať 11. februára 1979, keď sa pätica kamarátov vybrala na more. Loď mala na dĺžku len šesť metrov, poháňal ju motor s výkonom 85 koní a rozhodne nebola určená pre plavbu na šírom oceáne. Na to sa však muži ani nechystali. Keď vyrazili z prístavu Hana na havajskom ostrove Maui, počasie bolo ukážkové. Nefúkal vietor a more bolo absolútne pokojné. Lenže o dve hodiny sa všetko zmenilo.

Ani jeden z pätice mužov si nepozrel predpoveď počasia. Predpokladali, že na vode budú len pár hodín a prípravy považovali za zbytočné. Keby skontrolovali predpoveď, zistili by, že k ostrovom sa blíži rozsiahly pás tlakovej níže.

Prístav Hana zasiahla mimoriadne silná búrka a podmienky na mori museli byť ešte horšie. Ani skúsení námorníci by zrejme v silnom vetre a daždi neobstáli. Mnohé väčšie rybárske lode sa našťastie stihli vrátiť domov, Sarah Joe sa to ale nepodarilo.

Po búrke začalo rozsiahle pátranie. Zúčastnila sa ho Pobrežná stráž aj obyčajní civilisti, počas piatich dní prehľadala flotila lodí a vrtuľníky oblasť s rozlohou 180-tisíc štvorcových kilometrov. Ale márne, po mužoch a lodi nebolo ani stopy. Nepomohli ani holuby špeciálne vycvičené na hľadanie ľudí, ktorí uviazli na mori. Ostávalo len vydať vyhlásenie, že Sarah Joe sa potopila aj s celou posádkou.

Rodina a známi piatich mužov sa však nechceli tak rýchlo vzdať. Vďaka zbierke peňazí financovali pátranie ešte tri týždne, ale bolo to zbytočné. Mesiac po zmiznutí sa konal pohrebný obrad za 27-ročného Ralpha Malaiakiniho, 26-ročného Patricka Woessnera, 31-ročného Petra Hanchetta, 38-ročného Benjamina Kalamu a 27-ročného Scotta Moormana.

Tým mohlo všetko skončiť a zmiznutie Sarah Joe by sa pripísalo do zoznamu námorných nešťastí. Lenže o takmer desať rokov neskôr sa niektorí z členov pôvodnej pátracej skupiny vydali na prieskum neobývaného atolu Taongi, ktorý je vzdialený asi 2800 kilometrov juhozápadne od Havajských ostrovov.

10. septembra 1988 si biológ John Naughton na pobreží atola Taongi všimol kus sklolaminátového trupu lode. Na základe časti registračného čísla sa podarilo zistiť, že patrilo Sarah Joe. Naughton, ktorý sa v roku 1979 zúčastnil neúspešného pátrania, tak záhadu vyriešil. Alebo nie?

V bezprostrednom okolí stroskotanej lode sa nenachádzalo nič, čo by naznačilo osud jej posádky. Asi sto metrov odtiaľ ale Naughtonovi kolegovia našli ľudskú sánku umiestnenú na mohyle z kameňov a koralov. Jednoznačne išlo o hrob, ale rozhodli sa ho bližšie neskúmať. Vzali aspoň sánku a na Havajských ostrovoch ju nechali preskúmať. Analýza DNA ukázala, že patrila Scottovi Moormanovi. Lenže kto ho pochoval?

Navyše, štyri roky pred Naughtonovým tímom skúmala atol Taongi iná skupina, a tá žiadny trup lode ani hrob nenašla. Mohla sa Sarah Joe od roku 1979 do roku 1984 sama plaviť po Tichom oceáne? Záhadu sa zrejme nikdy nepodarí vyriešiť.