Gay Karlsson (22), Jan Olof Dahlsjo (21) a Kjell Ake Johansson (16) boli kamaráti a kolegovia, ktorí pracovali v lodenici v meste Gothenburg. 29. júla 1965 ich naposledy videli v modrom aute značky Volvo. Hlásenia o tom, že muži sú nezvestní, podávali ich rodiny v rôznom čase, a tak polícii trvalo pomerne dlho, kým zmiznutia spojila.

Ani jeden z mužov nemal vodičský preukaz, čo znamenalo, že šoférovali ilegálne. Všetci traja mali za sebou aj rôzne iné protizákonné prehrešky, ale príbuzní i známi ich označovali ako „dobrých chlapcov“.

V ten istý deň zmizla v Gothenburgu aj iná osoba. Hubner Lundqvist cestoval smerom do mesta Lysekil, zastavil sa v Gothenburgu a poslal domov pohľadnicu so slovami: „Všetko je v poriadku, nebojte sa.“ To bol jeho posledný odkaz, rodina o ňom už nikdy nepočula.

Vyšetrovatelia zistili, že traja kamaráti plánovali na prelome júla a augusta viacdňový výlet do prírody. V to ráno, keď zmizli, však bolo počasie mimoriadne daždivé a predpoveď na víkend hlásila celodenné zrážky. Bolo tiež jasné, že nezmizli úmyselne, keďže 1. augusta mali dostať výplatu, ak by sa chceli vypariť, určite by ešte dva dni počkali na peniaze. Všetci traja tiež mali dobré rodinné zázemie a priateľky. Najmladší Kjell sa dokonca len pár dní pred zmiznutím stal otcom. Špekulovalo sa o tom, či muži v daždi nedostali šmyk a nezrútili sa s autom do vody. Rozsiahle pátranie však nič podobné nedokázalo a auto sa nepodarilo objaviť.

Hubner Lundqvist mal v čase zmiznutia 18 rokov a študoval v Štokholme. Leto 1965 mal stráviť s rodinou na juhu Švédska, ale už v polovici pobytu sa vraj príšerne nudil. Rozhodol sa preto odcestovať do Lysekilu za kamarátmi. Zrejme šiel stopom a polícia pracovala s verziou, že mladíka zviezli práve traja kamaráti vo svojom Volve.

Banková lúpež

Krátko po druhej hodine popoludní vrazili do pobočky banky v Gothenburgu dvaja maskovaní muži so samopalmi. Lúpež im ale nevyšla podľa predstáv. Jeden zo zákazníkov bol profesionálnym zápasníkom a zložil zločinca na zem. Dotyčný sa pri tom postrelil do nohy vlastnou zbraňou. Druhý lupič však kumpánovi pomohol a spoločne si potom odniesli z banky 18-tisíc švédskych korún (dnes by to bolo asi 18-tisíc eur).

Zamestnanci banky ich následne sledovali. Lupiči ušli k neďalekej rieke, kde sa vyzliekli. Ukázalo sa, že pod oblečením mali potápačské obleky. Naskákali do rieky, ale ten so zranenou nohou nedokázal plávať a polícia ho chytila ako prvého. Následne zadržala aj jeho komplica z banky a tretieho muža, ktorý mal dvojicu vyzdvihnúť na dohodnutom mieste a odviezť do bezpečia. Vyšetrovatelia pracovali s verziou, že títo traja lupiči uniesli a zabili troch zmiznutých mladíkov. Ak by lupičov nechytili, policajti by zrejme pátrali po troch nezvestných s tým, že práve oni sa dopustili lúpeže. Táto hypotéza sa ale nikdy nepotvrdila.

Neznámy muž v známom svetri

Rodičia Hubnera Lundqvista boli do smrti presvedčení, že ich syn sa stal námorníkom a zmizol dobrovoľne. Koncom 60. rokov sa našli dvaja švédski námorníci, ktorí tvrdili, že videli Hubnera. Jeden v Singapure, druhý v Austrálii. Nič bližšie sa ale o mužovi nepodarilo zistiť.

Poslednou zvláštnosťou na celom prípade bola príhoda sestry Gaya Karlssona. Tá niekoľko týždňov po bratovom zmiznutí išla do jeho bytu, otvoril jej však neznámy muž. Ten pôsobil podľa jej slov veľmi nervózne a mal na sebe sveter, ktorý ona uštrikovala pre brata.

Polícii sa nikdy nepodarilo objasniť zmiznutie ani jedného z mužov. Aj po 55 rokoch tak prípad ostáva zahalený rúškom tajomstva.