Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Newtonov kameň (Škótsko)

Opäť sa vraciame ku kameňom. Hoci najznámejšie sú v&nbsp;anglickom Stonehenge, v Škótsku majú Newtonov kameň. Stojí v&nbsp;Aberdeenshire a&nbsp;obsahuje záhadný nápis. Na jeho zadnej strane je šesť riadkov nerozlúštiteľného textu. Niektoré sekvencie signalizujú, že ide o staroveký jazyk Ogham, ale niekoľko ďalších riadkov je v&nbsp;úplne neznámom jazyku. Lingvisti nemajú potuchy, o&nbsp;aký jazyk ide. Niektorí učenci veria, že je to starodávna verzia latinčiny, iní tvrdia, že je to forma starovekej gréčtiny,&nbsp;ďalší odkazujú na slovanské pozadie bizarného textu. Najpravdepodobnejšia verzia bude tá, že ide o&nbsp;jazyk, ktorým hovorili ľudia žijúci pred rokmi v Škótsku a severnom Anglicku. Vedci nevedia, na čo kameň slúžil. Išlo o&nbsp;náboženskú svätyňu? Môže to byť posolstvo, ktoré súvisí s poveternostnými podmienkami alebo inými prírodnými javmi? Išlo o&nbsp;nápis, ktorý varoval pred hroznou budúcnosťou?

Planina džbánov (Laos)

Hlavné mesto Laosu – Vientiane je jedným z najzaujímavejších miest sveta. Neďaleko neho však leží ešte väčšia zaujímavosť. Ide o slávnu Laoskú planinu džbánov. Stovky obrovských kamenných nádob, džbánov, bez ladu a skladu ležia na náhornej plošine Xieng Khouang v okolí mesta Phonsavan, v centrálnej časti Laosu. A&nbsp;sú vskutku impozantné. Najväčšie z nich dosahujú výšku takmer tri metre a vážia niekoľko ton. Všetky sú vytesané do jedného kusa pieskovca a niektoré z nich majú kamenné pokrievky. Pieskovec sa však v okolí nikde nevyskytuje, a tak jednou zo záhad je, ako s takýmito kolosmi dokázali pravekí ľudia manipulovať bez ťažkej techniky a dopraviť ich z lomov vzdialených desiatky kilometrov. Kým Stonehenge sa týči do výšok, do nádob môžu návštevníci nahliadnuť. Všetko, čo nájdu, je však len suché lístie a pavučiny. Archeologovia sa domnievajú, že nádoby slúžili na rituálne a náboženské účely pri pohreboch. Je to možné, ale nevysvetľuje to existenciu najmenších kusov. Domáci si myslia, že kamenné džbány slúžili na kvasenie a varenie starého ryžového vína. Ktovie?

Judacullov balvan(Severná Karolína, USA)

Ľudia z kmeňa Čerokíov, ktorí žili v horách západnej Severnej Karolíny, rozprávali príbeh starovekého obra menom Judaculla. Podľa legendy skákal z hory na horu, preto sa bez problémov pohyboval po drsnej krajine. Keď potreboval chytiť rovnováhu pri skoku, položil masívne ruky na balvany. Jeden z balvanov údajne obsahuje odtlačky jeho siedmich prstov. Dodnes miestni obyvatelia nazývajú podivný, masívny kamenný výbežok „Judaculla Rock“. Veria, že obor na ňom zanechal stopu. Podľa vedcov je na skale 1 548 vzorov a ide o&nbsp;tzv. petroglyfový balvan, čo znamená, do povrchu skaly sú vyryté obrazy a&nbsp;vzor symbolizujúce dôležité miesta, príbehy alebo udalosti. Príbeh o&nbsp;obrovi bude pravdepodobne mýtom, ale čo konkrétne vzory znamenajú, nevie nikto.

Lebky Motala (Švédsko)

Ak máte dosť záhad súvisiacich s kameňmi, pozývame vás na morbídnu prechádzku švédskou divočinou. V lokalite pri jazere neďaleko mesta Motala vo Švédsku našli výskumníci osemtisíc rokov starú osadu, ktorú lemovali lebky,&nbsp;napichnuté na koloch. Okrem toho objavili ďalšiu zvláštnosť, a&nbsp;tou boli pozostatky ženskej lebky v&nbsp;inej lebke. Na mieste našli lebky nielen mužov a žien, ale aj detí, pričom mnohé obsahovali aj staré zvieracie kosti. V roku 2018 švédski vedci oznámili, že takmer na všetkých lebkách našli stopy po liečení rán a&nbsp;zraneniach. Pýtajú sa, prečo došlo k&nbsp;zraneniam a&nbsp;neskôr k&nbsp;ich sanácii? A prečo lebky usporiadali na koloch takým zvláštnym spôsobom? Osemtisíc rokov stará záhada zostáva a&nbsp;možno bude trvať ďalších osem tisícročí, ak nie viac.