Newtonov kameň (Škótsko)
Opäť sa vraciame ku kameňom. Hoci najznámejšie sú v anglickom Stonehenge, v Škótsku majú Newtonov kameň. Stojí v Aberdeenshire a obsahuje záhadný nápis. Na jeho zadnej strane je šesť riadkov nerozlúštiteľného textu. Niektoré sekvencie signalizujú, že ide o staroveký jazyk Ogham, ale niekoľko ďalších riadkov je v úplne neznámom jazyku. Lingvisti nemajú potuchy, o aký jazyk ide. Niektorí učenci veria, že je to starodávna verzia latinčiny, iní tvrdia, že je to forma starovekej gréčtiny, ďalší odkazujú na slovanské pozadie bizarného textu. Najpravdepodobnejšia verzia bude tá, že ide o jazyk, ktorým hovorili ľudia žijúci pred rokmi v Škótsku a severnom Anglicku. Vedci nevedia, na čo kameň slúžil. Išlo o náboženskú svätyňu? Môže to byť posolstvo, ktoré súvisí s poveternostnými podmienkami alebo inými prírodnými javmi? Išlo o nápis, ktorý varoval pred hroznou budúcnosťou?
Planina džbánov (Laos)
Hlavné mesto Laosu – Vientiane je jedným z najzaujímavejších miest sveta. Neďaleko neho však leží ešte väčšia zaujímavosť. Ide o slávnu Laoskú planinu džbánov. Stovky obrovských kamenných nádob, džbánov, bez ladu a skladu ležia na náhornej plošine Xieng Khouang v okolí mesta Phonsavan, v centrálnej časti Laosu. A sú vskutku impozantné. Najväčšie z nich dosahujú výšku takmer tri metre a vážia niekoľko ton. Všetky sú vytesané do jedného kusa pieskovca a niektoré z nich majú kamenné pokrievky. Pieskovec sa však v okolí nikde nevyskytuje, a tak jednou zo záhad je, ako s takýmito kolosmi dokázali pravekí ľudia manipulovať bez ťažkej techniky a dopraviť ich z lomov vzdialených desiatky kilometrov. Kým Stonehenge sa týči do výšok, do nádob môžu návštevníci nahliadnuť. Všetko, čo nájdu, je však len suché lístie a pavučiny. Archeologovia sa domnievajú, že nádoby slúžili na rituálne a náboženské účely pri pohreboch. Je to možné, ale nevysvetľuje to existenciu najmenších kusov. Domáci si myslia, že kamenné džbány slúžili na kvasenie a varenie starého ryžového vína. Ktovie?
Judacullov balvan(Severná Karolína, USA)
Ľudia z kmeňa Čerokíov, ktorí žili v horách západnej Severnej Karolíny, rozprávali príbeh starovekého obra menom Judaculla. Podľa legendy skákal z hory na horu, preto sa bez problémov pohyboval po drsnej krajine. Keď potreboval chytiť rovnováhu pri skoku, položil masívne ruky na balvany. Jeden z balvanov údajne obsahuje odtlačky jeho siedmich prstov. Dodnes miestni obyvatelia nazývajú podivný, masívny kamenný výbežok „Judaculla Rock“. Veria, že obor na ňom zanechal stopu. Podľa vedcov je na skale 1 548 vzorov a ide o tzv. petroglyfový balvan, čo znamená, do povrchu skaly sú vyryté obrazy a vzor symbolizujúce dôležité miesta, príbehy alebo udalosti. Príbeh o obrovi bude pravdepodobne mýtom, ale čo konkrétne vzory znamenajú, nevie nikto.
Lebky Motala (Švédsko)
Ak máte dosť záhad súvisiacich s kameňmi, pozývame vás na morbídnu prechádzku švédskou divočinou. V lokalite pri jazere neďaleko mesta Motala vo Švédsku našli výskumníci osemtisíc rokov starú osadu, ktorú lemovali lebky, napichnuté na koloch. Okrem toho objavili ďalšiu zvláštnosť, a tou boli pozostatky ženskej lebky v inej lebke. Na mieste našli lebky nielen mužov a žien, ale aj detí, pričom mnohé obsahovali aj staré zvieracie kosti. V roku 2018 švédski vedci oznámili, že takmer na všetkých lebkách našli stopy po liečení rán a zraneniach. Pýtajú sa, prečo došlo k zraneniam a neskôr k ich sanácii? A prečo lebky usporiadali na koloch takým zvláštnym spôsobom? Osemtisíc rokov stará záhada zostáva a možno bude trvať ďalších osem tisícročí, ak nie viac.
