Woodhenge tvorí šesť sústredných kruhov z drevených kmeňov a vznikol okolo roku 2500 pred Kristom. Nachádza sa len tri kilometre od Stonehenge a v roku 1986 ho zapísali do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Oba monumenty spájajú dnes už len ťažko viditeľné priekopy, ktorých účel je však neznámy.

Woodhenge objavil v decembri 1925 vojak Gilbert Insall, keď triedil fotografie z leteckého prieskumu. Nevenoval mu však väčšiu pozornosť, to urobili až Maud a Benjamin Cunnigtonovci o rok neskôr. Vykopávky boli mimoriadne zložité, skomplikovala ich intenzívna poľnohospodárska činnosť v okolí monumentu. Napokon sa ale podarilo zistiť, že ide o drevený klon známeho Stonehenge.

Dnes si vieme len ťažko predstaviť, ako vyzeral Woodhenge v časoch, keď ho dokončili. Vieme však, že najvyššie kmene boli v poradí v treťom kruhu a mohli byť vysoké asi desať metrov. Dovedna tu bolo 156 kmeňov. Celý monument bol oválneho tvaru o rozmeroch 43x40 metrov a priebehu stáročí ho tvorcovia upravovali. Aj preto je náročné objasniť jeho presnú podobu.

V strede monumentu našli archeológovia ostatky trojročného dieťaťa s prasknutou lebkou. Nevedno však, či prasklina vznikla pri obetnom rituáli, alebo ju spôsobil tlak zeminy nad telom. Nanešťastie sa to už nepodarí zistiť, pretože pri bombardovaní počas druhej svetovej vojny sem dopadla bomba a ostatky zničila.

Prečo Woodhenge vznikol dodnes nevieme. Experti si najprv mysleli, že išlo o prototyp pre Stonehenge, akúsi stavbu nanečisto. Potom sa ale zistilo, že Stonhenge je asi o 500 rokov starší. Istotne vieme len to, že ovál smeruje na miesto, kde počas letného a zimného slnovratu vychádza Slnko. A hoci oba monumenty sú od seba vzdialené len tri kilometre, priekopy, ktoré ich spájajú, nie sú rovné. Práve naopak, je na nich viacero zákrut a táto „cesta“ je známa ako Stonehenge Avenue.

Súčasné výskumy naznačujú, že Woodhenge mohol slúžiť na ceremoniálne účely. Našli sa tu najrôznejšie nádoby, zvieracie kosti, parožie i primitívne nástroje, a to najmä pri samotných kmeňoch. Veľké množstvo kostí z prasiat tiež naznačuje, že sa tu konali hostiny. Špekuluje sa tiež nad tým, že zatiaľ čo Stonehenge mal reprezentovať smrť, Woodhenge bol miestom života. Všetko sú to však len domnienky a pravý účel tohto monumentu ostáva záhadou.