Irmeli Björklundová a Tuulikki Mäkiová mali v tom čase 15 rokov. Randili s dvoma mladými mužmi, 18-ročnými Seppom Boismanom a Nilsom Gustafssonom. Písal sa rok 1960 a na vekový rozdiel sa vtedy vôbec nedbalo. Oba páry sa utáborili na známom mieste blízko jazera, ale nemohli tušiť, že si ich vyhliadol neznámy vrah.

5. júna ráno našiel muž menom Risto Siren v tábore tri telá. Zavolal políciu, tá ale na miesto činu dorazila až okolo poludnia. Po zbežnej obhliadke sa zistilo, že Tuulikki, Irmeli a Seppa niekto ubodal medzi šiestou a ôsmou hodinou ráno. Jediným preživším bol dobitý Nils. Mal viacero zlomenín tvárových kostí a pod opuchlinami ho bolo ťažko spoznať. Obetiam niekto ukradol peňaženky, kľúče i oblečenie.

Ako sa však ukázalo, vrah do stanu vôbec nevkročil. Mladých ľudí zabil zvonka, keď ešte spali. Vražedná zbraň sa nikdy nenašla. Policajti urobili pri obhliadke miesta činu množstvo chýb. Najväčšou bolo, že ho nezabezpečili, a tak sa v tábore motalo množstvo civilistov, ktorí likvidovali potenciálne stopy.

Pitva obetí ukázala, že najviac bodných rán si odniesla Irmeli, ktorú vrah bodal aj po smrti. Zvyšné dve telá vykazovali známky menšej brutality.

Vyšetrovatelia vytipovali viacerých podozrivých, jedným z nich bol aj dobitý Nils. Z incidentu si podľa vlastných slov veľa nepamätal, pretože vrah naňho zaútočil ako na prvého. Policajtom povedal, že po útoku spadol a bol dezorientovaný. Vrah si podľa neho myslel, že Nils je mŕtvy, a to mu malo zachrániť život.

Zvláštny je aj fakt, že k vraždám sa priznalo viacero ľudí. Policajti pritom každému z nich dokázali, že sa v čase vraždy nachádzal na inom mieste.

Vraždy pri jazere Bodom.
Zdroj: Youtube/Real Stories

Hlavným podozrivým bol istý Hans Assmann, ktorého sa neskôr podarilo identifikovať ako agenta KGB. 6. júna 1960 prišiel do nemocnice v Helsinkách. Bol dezorientovaný a na oblečení mal červené škvrny. Predstieral bezvedomie, aby ho ošetrili skôr než iných pacientov. Keď ho lekári prekukli, začal byť agresívny a napokon ho donútili opustiť nemocnicu. Zaujímavé je, že v tom čase mal dlhé blond vlasy a dvaja maloletí svedkovia tvrdili, že po vražde videli v okolí tábora pohybovať sa blond osobu. Keď sa táto informácia dostala na verejnosť, oholil si hlavu. Dokonca aj žil v okolí jazera Bodom a vyšetrovatelia verili, že je do vrážd zapletený. Nič ale nedokázali.

Vraždy pri jazere Bodom.
Zdroj: Youtube/Real Stories

Po vražde podrobili Nilsa Gustafssona hypnóze. Počas nej diktoval kresličovi detaily vrahovej tváre, na ktoré si matne spomínal. Vznikla skica, ktorú môžete vidieť vyššie. Tvár na nej je dosť podobná Assmannovej.

Vraždy pri jazere Bodom.
Zdroj: Youtube/Real Stories

Ešte zvláštnejšia je fotografia, ktorá vznikla počas pohrebu jednej z obetí. Je na nej Hans Assmann? To sa zrejme nikdy nedozvieme a vraždy od jazera Bodom ostanú navždy záhadou.