Betsy Aardsmová študovala angličtinu na Pensylvánskej štátnej univerzite a tamojšiu knižnicu navštívila v rámci projektu, na ktorom pracovala. Najprv zašla za jedným z profesorov, ktorý mal kanceláriu v budove knižnice, a potom sa odobrala medzi knihy. Bolo približne 16:45 a vzhľadom na neskorý dátum už bola vonku tma a v knižnici svietili lampy.

Betsy zašla do uličky s číslom 51 na prízemí knižnice, kde boli police pomerne úzko pri sebe. Jeden zo svedkov neskôr tvrdil, že počul dva rôzne hlasy, ale zneli u pokojným tónom. Nezdalo sa mu, že by sa dotyční o niečom hádali. Onedlho však začul zvuk padajúcich kníh a niečoho ťažkého, čo udrelo do kovovej police.

Krátko pred piatou neznámy muž vychádzal z budovy a zamestnankyni knižnice pri odchode povedal: „Niekto by mal tomu dievčaťu pomôcť.“ Žena jeho slová nepochopila a ostala na svojom pracovnom mieste. Trvalo pár minút, kým Betsy našli jej spolužiaci. Ležala na zemi a oni si mysleli, že dostala nejaký záchvat a upadla do bezvedomia. Keď zistili, že nedýcha, pokúsili sa ju oživovať, ale márne.

Študentku previezli do nemocnice, kde lekár zistil, že v ľavom prsníku má bodnú ranu. Neznámy ostrý objekt jej prebodol srdcovú komoru, ale z rany nevytieklo veľa krvi. Betsy mala navyše oblečené červené šaty, na ktorých nebolo vidno krv. Aj preto si najprv jej spolužiaci mysleli, že Betsy dostala záchvat a nepátrali po podozrivom. Na tele obete sa nenašli známky toho, že by sa bránila, a tak bolo pravdepodobné, že páchateľa buď poznala, alebo že ju napadol zozadu.

Policajti začali s vyšetrovaním vraždy. Na mieste činu však zistili, že školník všetko upratal a tým prakticky zlikvidoval akékoľvek stopy.

V nasledujúcich dňoch vyšetrovatelia vypočuli stovky mužov. Pátranie po vrahovi Betsy Aardsmovej sa stalo témou väčšiny rozhovorov nielen na univerzite, ale v celom meste. Zamestnankyňa knižnice pomohla zhotoviť skicu muža, ktorý ju pri odchode z budovy oslovil, ale k posunu vo vyšetrovaní to neviedlo.

Na prípad tak postupne sadal prach a to až do doby, keď sa začal rozmáhať internet. Amatérsky vyšetrovateľ začal na dnes už zrušenej stránke whokilledbetsy.org zverejňovať oficiálne policajné správy, články venujúce sa prípadu, fotky z miesta činu i vlastné domnienky. Vražda sa opäť stala populárnou.

V 21. storočí vznikli aj dve knihy, ktoré sa zaoberali týmto zločinom. V oboch bol ako hlavný podozrivý uvedený študent geológie Rick Haefner.

Haefner bol jedným z mužov, ktorých polícia vypočula krátko po vražde. Vyšetrovatelia ho ale z ničoho neobvinili. O niekoľko rokov neskôr však muža odsúdili za obťažovanie maloletých chlapcov. Haefner však v roku 2002 a prípad Betsy Aardsmovej zrejme ostane naveky nevyriešený.