MENU
Menu
a

FaktyX FAKTY X: Veronikina šatka: Nesie Turínske plátno v malom vydaní naozaj podobizeň Ježiša?

Veronikina šatka vzbudzuje enormný záujem. Kus látky, ktorý má vraj zázračné liečebné účinky a nadprirodzené vlastnosti, ale zároveň je aj zdrojom kontroverzie. Podobne ako oveľa známejšie Turínske plátno, aj Veronikina šatka má mať na sebe podobizeň Ježiša Krista. Odkiaľ vlastne pochádza?

Keď Ježiš Kristus kráčal s krížom cez Jeruzalem k miestu, kde ho mali ukrižovať, z davu prizerajúcich údajne vystúpila žena a svojou šatkou utrela krv a pot z tváre trpiaceho. Na znak vďaky mal Ježiš zanechať na šatke svoju podobizeň. A hoci sa meno ženy nikde priamo nespomína, podľa legendy sa volal Veronika.

Vraví sa, že Veronika si šatku nechala a zistila, že dokáže uzdravovať. Vzala ju teda do Ríma, kde vyliečila cisára Tiberia z choroby a potom zanechala šatku v opatere cirkvi. O látku sa mal neskôr starať prvý pápež Klement a následne vraj nad ňou držala ochrannú ruku katolícka cirkev.

Historické záznamy ukazujú, že šatka bola v Ríme minimálne od 4. storočia. V roku 1297 ju umiestnili do baziliky vo Vatikáne a stala sa objektom uctievania pútnikov z celej Európy, ktorí verili, že sa na nej naozaj nachádza Kristova podobizeň. Odtlačok na šatke bol takmer identický s tým na Turínskom plátne.

V roku 1608 baziliku, kde bola šatka umiestnená, zbúrali a na jej mieste vyrástol nový svätostánok. Relikvia putovala do archívov, kde bola pod prísnym dohľadom a na verejnosť sa dostávala iba raz ročne. Aspoň tak si to veriaci mysleli.

3. júna 1999 prišiel nemecký jezuita Heinrich Pfeiffer s vyhlásením, že po 13-ročnom výskume objavil skutočnú Veronikinu šatku. Tvrdil, že tá, ktorá sa zvykla vystavovať, je falošná, a originál sa nachádzal v kostole v malej dediny Monopello vysoko v Apeninách. Pfeiffer je odborníkom na históriu kresťanstva, pôsobil ako oficiálny pápežský poradca pre veci ohľadom kultúrnych dejín cirkvi a ako profesor vyučoval dejiny kresťanského umenia na Pápežskej univerzite Gregoriana. Jeho názor sa teda nedá brať na ľahkú váhu.

 Podľa Pfeiffera historické záznamy v Monopelle ukazujú že v roku 1608 skutočnú šatku ukradla z Vatikánu manželka zatknutého vojaka a predala ju šľachticovi z Monopella výmenou za manželovu slobodu. Šľachtic šatku odovzdal tamojším kapucínom, ktorí ju odvtedy uctievali ako svätú relikviu. Pfeiffer tvrdí, že šatka je veľmi riedko tkaná, takmer priesvitná, a má na sebe obraz tváre bradatého muža s otvorenými očami. Tento obraz sa však dá vidieť len za určitého svetla a podľa Pfeiffera by túto vlastnosť mohli v minulosti považovať za nadprirodzenú.

Skeptici však pravosť Veronikinej šatky odmietajú. Podľa nich je medzi šatkou a Turínskym plátnom až priveľa podobností a s najväčšou pravdepodobnosťou je šatka len kópiou plátna, ktorú niekto vyrobil. Poukazujú tiež na fakt, že o stretnutí Veroniky a Ježiša neexistujú žiadne hodnoverné záznamy.

Napokon je tu aj meno samotnej ženy. Veronika je v podstatne prešmyčkou latinského „vera icon“, teda „pravá ikona“.

Jediný spôsob, ako aspoň približne určiť vek šatky, je karbónová metóda. Lenže látka je priveľmi jemná a hrozí, že by sa počas takejto procedúry mohla nenávratne poškodiť. Ostáva tak len hádať, ktorá šatka je pravá, a či vôbec niektorá z nich skutočne pochádza z 1. storočia, alebo je len dielom neskoršieho falšovateľa.