Tep Zeme prvýkrát zachytil výskumník z geologického observatória Kolumbijskej univerzity v New Yorku John Oliver. Zistil, že pulz, ktorý sa objavuje každých 26 sekúnd, prichádza z oblasti južného či rovníkového Atlantiku, a že na severnej pologuli ju intenzívnejší počas letných mesiacov.

O 18 rokov neskôr vedec Gary Holcomb z Geologickej služby Spojených štátov tento objav potvrdil s dodatkom, že pulz je intenzívnejší počas búrok. Z neznámych dôvodov však boli zistenia týchto dvoch vedcov v nasledujúcich desaťročiach prakticky ignorované. Až kým sa na ne bližšie nepozrel študent z Coloradskej univerzity.

Greg Bensen usilovne zbieral dáta, ale uznania sa nedočkal. Až neskôr sa na jeho údaje pozrela dvojica vedcov, ktorá si rýchlo uvedomila, že na pulze je čosi zvláštne. Analyzovali ho z každého možného uhla, viackrát kontrolovali funkčnosť prístrojov a dokonca vyrátali, že vychádza z Guinejského zálivu pri pobreží Afriky. Nepodarilo sa im však objasniť, prečo je pulz taký pravidelný.

Mike Ritzwoller a jeho tím sa postupne dostali aj k výskumom Johna Olivera a Garyho Holcomba. V roku 2006 na základe ich výskumu vyšla štúdia o záhadnom pulze, ktorá však prinášala viac otázok než odpovedí. V prvom rade tu bola otázka: čo tento tep spôsobuje? Jedna hypotéza hovorí, že ho vyvolávajú vlny, ďalšia pojednáva o vulkanickej aktivite. Ich správnosť sa ale doteraz nepotvrdila.

S hypotézou o vlnách prišiel ešte v roku 2011 menovec jedného z najvýznamnejších matematikov v dejinách Garrett Euler. Ten tvrdil, že keď vlny narážajú na kontinentálny šelf, vyvolávajú otrasy, ktoré je možné citlivými prístrojmi zachytiť aj na druhej strane Atlantiku.

Nie každého ale táto hypotéza presvedčila. O dva roky neskôr výskumník z čínskeho Wu-chanu Yingjie Xia uviedol, že pulz musí byť spôsobený vulkanickou aktivitou, a jeho tvrdenia vedcom taktiež dávali zmysel. Pulz totiž vychádzal z okolia ostrova Sao Tome, ktorý je tvorený sopkou.

Ani jedna z hypotéz ale neodpovedá na zásadné otázky. Prečo sa pulz objavuje len na tomto mieste, keď vlny narážajú na kontinentálne šelfy na celej Zemi? Prečo je práve Guinejský záliv, konkrétne miesto zvané záliv Bonny, taký výnimočný? A prečo má pulz 26-sekundovú frekvenciu?

Na to sa dosiaľ nepodarilo odpovedať. Prekvapivý je aj nezáujem seizmológov zaoberať sa „tepom Zeme“. Podľa Douglasa Wiensa z americkej Severozápadnej univerzity z nich sa jav vymyká z toho, na čo sa seizmológovia bežne zameriavajú, a do neprebádaných vôd vedy sa chce len málokomu. „Predpokladáme, že tento jav nemá nič spoločné so štruktúrami vnútri Zeme, a tak nie je úlohou seizmológov skúmať ho,“ uviedol v jednom z rozhovorov.

Niektorí vedci sa však tomuto fenoménu venujú. A bude zaujímavé sledovať, či sa im podarí rozlúštiť jeho záhady.