Vonkajšie Hebridy ležia severozápadne od Škótska. Ide o pomerne odľahlé, drsné a krásne súostrovie známe svojimi rozoklanými útesmi a hmlou. Práve kvôli týmto dvom veciam tu museli vybudovať pomerne veľké množstvo majákov, medzi nimi aj takzvaný Eilean Mòr, ktorý v decembri 1900 strážili traja muži. Tí však bez stopy zmizli.
Nenechali po sebe žiadne stopy, našlo sa iba pár nepriamych dôkazov, že ich zmiznutie nebolo s kostolným poriadkom. Muži si uvarili večeru, ale nezjedli ju. Zmizli počas silnej búrky a v ich denníku boli zaznamenané zvláštne veci. Ani po viac než storočí nie je jasné, kam sa strážcovia majáka podeli.
Ako to všetko začalo
Eilean Mòr postavili v roku 1895 na 50 metrov vysokom útese. Išlo o prvý z majákov na zradných Flannanových ostrovoch. Strážcami v tomto nehostinnom prostredí sa stali Joseph Moore, Thomas Marshall, James Ducat a Donald MacArthur. Vytvorili si systém, podľa ktorého boli traja muži neustále v majáku a štvrtý doma. Rotovali na týždennej báze.
Všetko prebiehalo dobre, až kým si 15. decembra 1900 posádka lode, ktorá prechádzala blízko majáka, nevšimla, že svetlo nesvieti. To isté si o päť dní neskôr všimol zásobovací čln Hesperus. Ten viezol potraviny i Josepha Moora, ktorý sa vracal do práce. Posádku ale nik nevítal. Ostrov halila akási dusivá a nepríjemná atmosféra.
„Hodiny zastali a všimli sme si aj ďalšie náznaky toho, že tu približne pred týždňom došlo k nehode,“ uviedol v telegrame svojmu nadriadenému kapitán člna. Moore zatiaľ v majáku zistil, že olejová lampa, ktorá slúžila ako navigačné svetlo, bola čistá a pripravená na použitie. Oheň však nemal kto zapáliť.
Na stole boli rozložené príbory i večera, ktorú si však už muži nenaložili na taniere. Na chodbe chýbali dva z troch nepremokavých odevov, čo znamenalo, že jeden zo strážcov vyšiel do drsného prostredia bez potrebného ochranného odevu. Prečo?
Po podrobnejšom skúmaní si posádka člna uvedomila, že na ostrove bolo čosi v neporiadku už celé dni či dokonca týždne. V denníku, ktorý sa našiel, stálo, že ostrov čelí nevídane silnej búrke. Thomas Marshall tiež zapísal, že zvyšní dvaja muži vykazujú zvláštne správanie. James Ducat, zväčša zhovorčivý, prakticky mlčal, tvrdý a nekompromisný Donald MacArthur zase pomerne často plakal. Posledný zápis sa v denníku objavil o 9:00 ráno 15. decembra 1900. Stálo v ňom, že búrka skončila. K nevysvetliteľnému zmiznutiu teda muselo dôjsť v ten deň.
Joseph Moore sa vydal na prieskum ostrova. Na východe nenašiel nič podozrivé, avšak na západe to bolo iné. Zmizlo prakticky celé mólo aj so záchranným člnom a predpokladá sa, že práve tu muži opustili ostrov a vydali sa na more. Prečo by to však robili? More bolo po búrke stále divoké a nebol dôvod, prečo by všetci traja strážcovia mali z ostrova odísť.
Bola to dvojitá vražda nasledovaná samovraždou? Aj to je možný scenár. Miestni si zasa šepkali, že strážcov zabila morská príšera, ako to ale bolo naozaj, sa zrejme nikdy nedozvieme.
