Pri Carrhae stáli legionári pod vedením Marca Licinia Crassa proti partským jazdcom. Crassus si v roku 71 vydobyl slávu porážkou Spartaka a tak si v nadchádzajúcej bitke veril. S vojnovými ťaženiami však nemal veľa skúseností a 45-tisíc vojakov pod jeho vedením malo podstúpiť drsnú skúšku, ktorú mnohí z nich neprežili. Parti dokonale využili pohyblivosť svojho vojska a kým padla noc, ležalo na bojovom poli 20-tisíc mŕtvych Rimanov. O život prišiel aj veliteľov syn, ktorého sťali. Približne 15-tisíc Rimanov ušlo a zvyšok putoval do otroctva.

Práve osud desaťtisíc zajatých Rimanov je dodnes záhadou. Stali sa známymi ako „stratená rímska légia“. V roku 20 pred Kristom prebehli za vlády Octavia Augusta rokovania ohľadom návratu týchto mužov do vlasti, ale boli bezvýsledné. Parti tvrdili, že žiadnych väzňov nemajú. Spisovateľ Paul Brummell, autor knihy Turkmenistan, ale tvrdí, že po bitke pri Carrhae premiestnili Parti množstvo väzňov práve do Turkmenistanu, kde ich využívali na obranu pred nájazdníkmi.

Do úvahy vstupujú aj čínske dobové záznamy z roku 36 pred Kristom. V bitke pri Žhi-Žhi v dnešnom Uzbekistane údajne muži z dynastie Chan bojovali proti vojakom, ktorí využívali formáciu takzvaných „rybích šupín“, kedy sa prvý rad navzájom kryl štítmi pred sebou, pričom zvyšní vojaci si ich držali nad hlavami. Rovnakú taktiku používali aj rímski legionári, ale volali ju testudo, teda „korytnačí pancier“. Profesor čínštiny a čínskej histórie Charles Hucker si myslel, že medzi tými, ktorí bojovali proti armáde dynastie Chan, boli aj rímski legionári. Naznačuje to aj názov dobytého územia, ktoré cisár pomenoval Liqian. Zvuková zhoda s latinským „legio“ nemusí byť náhodná. Podľa čínskeho historika menom Fan Je, ktorý žil v 5. storočí, bolo Liqian tiež čínske pomenovanie pre rímske impérium.

Archeologické nálezy

Mnohí archeológovia sa domnievajú, že z Liqianu sa v priebehu rokov stalo dnešné čínske mesto Zhelazhai, ktoré leží na okraji púšte Gobi. Vykopávky tu odhalili napríklad drevený kôl opracovaný do rovnakej podoby, akú využívali Rimania pri stavbe opevnení. Našli tu ale aj rímske mince a keramiku. Tiež sa ukázalo, že ľudia tu kedysi spevňovali povrch ciest kmeňmi stromov, a to isté praktizovali aj Rimania. Našla sa tu tiež rímska helma s čínskymi znakmi.

Analýza DNA obyvateľov Zhelazhai naznačuje, že približne 56 percent ich génov je podobných s tými európskymi. Nepotvrdilo sa však, že by táto DNA pochádzala z južnej Európy. Iná analýza z roku 2007 zasa tvrdí, že nejde o potomkov Rimanov. Miestni však uverili tomu, že majú korene v starovekom Ríme. Kde je však pravda ale ukáže až čas.