Neďaleko dediny Chehrabád sa soľ ťaží už od staroveku. Až v roku 1994 ale baníci po odstránení starých zavalených častí štôlní odhalili pomerne desivý nález: scvrknutú a očividne veľmi starú ľudskú hlavu. Soľ ju výborne zakonzervovala, a to až do takej miery, že zlatá náušnica stále držala na vysušenom uchu mŕtvoly. Hlava mala dlhé fúzy, bradu i vlasy a archeologický prieskum, ktorý sa tu následne vykonal, odhalil aj ďalšie časti tela. Napríklad nohu, na ktorej stále bola kožená topánka.

V bani sa tiež našli tri nože, vlnené nohavice, strieborná ihla, prak, kožené lano, brúsny kameň, rôzne nádoby a pár zlomených kostí.

O desať rokov neskôr tu archeológovia objavili ďalšie mumifikované telo a začalo sa so systematickejšími vykopávkami. V priebehu nasledujúcich šiestich rokov sa našli ďalšie štyri telá a v médiách sa uchytil názov „soľní muži“. Dovedna ich bolo už šesť.

Ukázalo sa, že prvý objavený baník zomrel pred asi 1700 rokmi v čase, keď bola na vrchole moci dynastia perzských Sásánovcov. Avšak traja najstarší v bani zahynuli súčasne až pred 2200 rokmi. Všetci boli obeťami závalov a ukazujú, ako dlho sa v iránskych baniach ťaží soľ, a aké bohaté sú jej zásoby.

Zachovalé múmie umožnili archeológom odhaliť napríklad aj to, že jeden z baníkov zrejme konzumoval tepelne neupravené mäso, pretože mal v tele vajíčka pásomnice. Prvý z nájdených mužov zasa zahynul po údere do hlavy, zabil ho s najväčšou pravdepodobnosťou padajúci drevený trám, ktorý slúžil ako podpera.

Alebo nie? Keďže dotyčný mal v uchu zlatú náušnicu, značí to, že mal istý majetok a zrejme aj vyššie spoločenské postavenie. Čo teda robil v soľnej bani? Mohol ho niekto zabiť úderom do hlavy a potom skryť v štôlni a dokonca spôsobiť jej zával. To sa možno nikdy nedozvieme.

Prvá z objavených múmií je dnes vystavená v Národnom múzeu v Teheráne.