Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

<strong>Projekt 112 a projekt SHAD</strong>

V roku 2002 začala americká armáda oslovovať veteránov, ktorí sa pred rokmi zapojili do projektu 112 alebo projektu SHAD. Počas nich dobrovoľníkov vystavili látkam imitujúcim biologické zbrane, aby vedci mohli skúmať, ako sa šíria. Projekt 112 realizovali v testovacom stredisku Deseret v Utahu v&nbsp;podobe série testov v rokoch 1962-73 a projekt SHAD na palubách vojnových lodí plaviacich sa vo vodách na celom svete. Podrobnosti projektu by zostali pod pokrievkou oveľa dlhšie, keby Ministerstvo pre záležitosti veteránov nepožiadalo o správu, v&nbsp;akom zdravotnom stave sú bývalí vojaci. Išlo takmer o 6 000 ľudí, ktorých vystavili rôznym látkami, o&nbsp;ktorých najprv tvrdili, že sú neškodné. Dnes vieme, že to tak nebolo. Veteránov totiž „konfrontovali“ s baktériou Coxiella burnetii&nbsp;(Q horúčka), stafylokokovým enterotoxínom B (ktorý spôsobuje otravu jedlom), sarínom aj somanom.

Odporcovia vojenskej služby predstavovali pre mnohých politikov problém. V Anglicku ich za odmietnutie poslušnosti posielali na vidiek, kde čelili hladu, svrabu a&nbsp;mnohým iným nehumánnym trestom. V USA sa svojsky vysporiadali s&nbsp;duchovnými z&nbsp;Cirkvi adventistov siedmeho dňa. V rokoch 1954 až 1973 umiestnili viac ako 2000 cirkevných „dobrovoľníkov“ do vojenských zariadení, aby sa zúčastnili operácie Whitecoat. Zatvorili ich do miestností, ktoré neboli väčšie než telefónna búdka. V&nbsp;nej mali plynovú masku napojenú na „centrálnu guľu“, v ktorej boli patogény a&nbsp;tie im postupne púšťali. Hoci počas samotného testovania nikto nezomrel, mnohí následne trpeli chronickými zdravotnými problémami. Najpoužívanejším vírusom, ktorému dobrovoľníkov vystavili bola Q horúčka. Na mnohých však „vyskúšali“ aj čierny mor alebo potenciálne smrteľnú tularémiu.

Projekt Thor, našťastie, nikdy neuviedli do praxe, pretože keby áno, jeho výsledky mohli byť desivé. V roku 1950 sa vedec a spisovateľ sci-fi Jerry Pournelle zaoberal myšlienkou kinetického bombardovania – z&nbsp;družíc na orbite by vypúšťali volfrámové strely, ktoré by svojou rýchlosťou a&nbsp;gravitáciou dopadli na Zem a zanechali za sebou hotovú spúšť. Podľa projektu stačilo na orbite umiestniť šesť až osem družíc, nosičov volfrámových striel, ktoré by dokázali s drvivou presnosťou zlikvidovať akýkoľvek cieľ na Zemi. A to počas 12 až 15 minút, teda v&nbsp;polovičnom čase než vyžadovali medzikontinentálne balistické strely. Išlo vždy o&nbsp;spoluprácu dvoch satelitov. Jeden niesol 6 metrov dlhé volfrámové tyče s priemerom 0,3 metra, druhý satelit mal vykonávať komunikáciu a zacielenie. Výhody tohto bombardovania spočívali v&nbsp;tom, že strely z vesmíru sú „takmer nezostreliteľné“ konvenčnými prostriedkami a&nbsp;nezostala by po nich žiadna radiácia. Nevýhodou bol ich transport na obežnú dráhu. Našťastie projekt Thor doteraz neopustil rysovacie dosky.

V&nbsp;50. rokoch minulého storočia vedci experimentovali s&nbsp;hypnózou. Ich cieľom bolo zhypnotizovať človeka tak, aby poslušne zabíjal. Ústredným cieľom projektu bola snaha zistiť, či je alebo nie je možné niekoho naprogramovať na zabitie. Okrem toho projekt skúmal vplyv závislosti na morfíne a iných chemických látkach, vrátane LSD, v&nbsp;súvislosti s&nbsp;vyvolávaním amnézie&nbsp;a iných zraniteľných stavov u jedinca. Projekt skúmal aj potenciál&nbsp;horúčky dengue&nbsp;a iných chorôb na psychiku človeka. CIA si do projektu vybrala osobnostne a&nbsp;morálne slabších jedincov - väzňov a&nbsp;príslušníkov rôznych menšín. Výsledkom experimentu bolo konštatovanie, že nie je možné nikoho zhypnotizovať, aby sa stal vrahom. Vrahom sa podľa záverov CIA môže stať človek s poruchou osobnosti, s&nbsp;vysokou agresivitou alebo v&nbsp;prípade oslabených morálnych vlastností, a&nbsp;to aj bez hypnózy. 