V rokoch 1081 až 1903 podstúpilo Sokušinbucu, teda mumifikáciu zaživa, možno až 20 japonských mníchov. Sokušinbucu v preklade znamená čosi ako „stať sa Budhom“, de facto ale ide o snahu o absolútnu dehydratáciu tela.

Mních, ktorý sa na čosi takéto odhodlal, musel dodržiavať prísnu diétu. Tá mu pomohla zbaviť sa postupne svalov, tuku i veľkej časti tekutín. Svoje posledné dni strávil v jedľovej rakve, kde meditoval až do momentu smrti.

Prvé zmienky o Sokušinbucu pochádzajú z mesta Jamagata. Mnísi, ktorí tu dodnes praktizujú takzvaný šingonský budhizmus, boli prvými, ktorí začali praktizovať sebamumifikáciu (a údajne to robia aj v súčasnosti). Len máloktorému z nich sa ale skutočne podarilo stať sa múmiou. A len tí sa podľa mníchov dostali do jedného z budhistických nebí zvaného Tusita.

Mnísi veria, že ten, kto úspešne podstúpi Sokušinbucu, bude v Tusite žiť 1,6 milióna rokov, a že získajú schopnosti na ochranu ľudstva a planéty. Aj preto sú ochotní podstúpiť mimoriadne bolestivý proces sebamumifikácie, ktorý trvá až tri roky.

Sokušinbucu sa vyvinula metódou pokus-omyl. Mnísi sa dodnes nezhodujú na tom, ako presne pri sebamumifikácii postupovať. Isté je len to, že dotyčný potrebuje dostatok odvahy, keďže sa tisíc dní pripravuje na istú smrť. Živí sa výlučne orechmi, korienkami a púčikmi. Čo sa týka psychiky, mních sa pomaly oddeľuje od ostatného sveta, jeho telo slabne, mizne mu tuk i svaly, v bunkách má minimum vody. Tieto zmeny spôsobujú, že telo po smrti do značnej miery odoláva rozkladu.

Nie každý mních je spokojný len s tisícdňovou prípravou. Niektorí ju v snahe dosiahnuť úspešnú Sokušinbucu absolvovali aj dvakrát či dokonca trikrát.

V posledných fázach procesu sa mnísi nechávajú zamknúť do kamennej hrobky, do ktorej vedie len otvor na prívod vzduchu. Poruke majú iba zvonček, ktorým dávajú každé ráno vedieť ostatným, že sú ešte nažive.

Keď sa zvonček ráno neozve, mních sa považuje za mŕtveho. Prívod vzduchu sa uzavrie a je koniec. Dosiaľ sa podarilo objaviť len 24 múmií, ktoré podstúpili Sokušinbucu. Väčšinu držia mníšske rády v tajnosti.