Charles Walton bol celý život roľníkom v Lower Quintone. Ako mladík zažil tri noci po sebe bizarnú víziu, v ktorej videl obrovského čierneho psa, ako beží cez kopec nad dedinou. Počas tretej noci sa pes premenil na bezhlavú ženu. Na ďalšie ráno zomrela Charlesova sestra.

Od toho momentu sa začali v dedine o Charlesovi šíriť zlé zvesti. Keď niekam prišiel, hlasy sa zmenili na šepot. Postupne si však u väčšiny dedinčanov svojou veselou a slušnou povahou získal sympatie. Nie však u všetkých, našli sa aj takí, ktorí ho považovali prinajmenšom za čudáka.

Hovorilo sa, že Charles chová žaby a vie sa rozprávať s vtákmi, ktoré mu jedia z ruky a občas mu sedávajú na hlave či pleciach. Tiež sa povrávalo, že je mimoriadne schopný v cvičení a výchove psov. Dnes by sme to nepovažovali za nič zvláštne, v prvej polovici 20. storočia však boli ľudia nielen na anglickom vidieku veľmi poverčiví. A preto sa šírili klebety, že mladík je bosorák.

Život však prežil pomerne pokojne a tešil sa dobrému zdraviu. 14. februára 1945 však urobil osudnú chybu a vydal sa na kopec, po ktorom ako dieťa videl bežať osudného čierneho psa. Napriek vyššiemu veku naďalej vykonával väčšinu prác na farme a dokonca stíhal pomáhať aj iným roľníkom. V ten deň si jeho pomoc vyžiadal miestny farmár Albert Potter, s ktorým Charles často pracoval. Približne o 9:00 ráno Charles vyrazil s vidlami a vychádzkovou palicou k Potterovi. Neteri Edie, ktorú si adoptoval po smrti svojej sestry, povedal, že príde domov okolo štvrtej poobede.

Keď sa večer Edie vrátila z práce, uja doma nenašla. Bolo už po šiestej, a tak sa začala strachovať. Charles nebol typ človeka, ktorý by sa nedržal svojich plánov. Edie zašla k susedom a poprosila ich, či jej nepomôžu s pátraním. Súhlasili, ale nemuseli hľadať dlho.

Keď sa blížili k vrcholu kopca vystrojení baterkami, stretli sa s Albertom Potterom, ktorý na nich skríkol: „Nechoďte sem! Toto nemusíte vidieť!“

Bol to skutočne drsný výjav. Charles ležal pri živom plote, ktorého strihaniu sa pred smrťou venoval. Niekto ho dobil na smrť vychádzkovou palicou a aby sa poistil, prebodol mu krk jeho vlastnými vidlami a prišpendlil telo k zemi. Do brucha mal vyrezaný kríž a na rukách známky po boji.

Prípadu sa ujal vtedy známy detektív Robert Fabian. Netrvalo mu dlho, kým si uvedomil, že nemá dočinenia s obyčajnou vraždou. Miestni policajti mu rýchlo vysvetlili, že obyvatelia Lower Quintonu sú veľmi poverčiví, a hoci tomu spočiatku neprikladal veľkú váhu, vypočúvanie zmenilo detektívov názor. Viacerí miestni mu povedali, že niekoľko dní pred Charlesovou smrťou sa v dedine našlo mŕtve teľa. Verili, že ide o zlé znamenie, a že na zviera sa pozrel niekto so zlým pohľadom a uriekol ho. Mnohí policajti i bežní ľudia detektívovi hovorili, že motívom vraždy bola krvavá obeta. Niekto vraj veril, že Charles je bosorák, a tak ho zabil.

Po niekoľkých dňoch aj samotný Robert Fabian zažil čosi bizarné, čo ho donútilo premýšľať nad miestnou poverčivosťou. Keď skúmal miesto činu, potichu okolo neho prebehol čierny pes. O pár sekúnd sa pri detektívovi pristavil vystrašený chlapec, ktorého sa detektív spýtal, či hľadá psa. Chlapec bez slova ušiel. Keď neskôr Fabian dorazil do dediny, dopočul sa príbeh o Charlesovi a čiernom psovi. Začal uvažovať nad tým, či náhodou nevidel ducha obete.

Pátranie však nikam neviedlo a páchateľa nikdy nepriviedli pred spravodlivosť. Robert Fabian zomrel začiatkom 70. rokov a v Loewr Quintone sa dodnes hovorí, že v okolí sa zjavuje detektívov duch a pátra po vrahovi.