Bývalý detektív Thomas Marriott pochádza z britského Bedfordshiru a tak trochu postavil na hlavu doterajšie teórie. Dušuje sa, že pomocou starých analýz a najnovšej forenznej vedy uviedol hrôzostrašné udalosti z konca 19. storočia na správnu mieru. Ako totiž tvrdí, hollywoodske filmy a početné populárne knihy celý prípad poriadne skreslili.

Zhoduje sa iba so základným, všeobecne uznávaným faktom: Medzi 31. augustom a 9. novembrom 1888 niekto vo štvrti Whitechapel ubodal päť prostitútok: Catherine Eddowesovú, Mary Ann Nicholsovú, Elizabeth Stridovú, Annie Chapmanovú a Mary Jane Kellyovú.

Ako zabíjal?
Podľa oficiálnej verzie Jack po vražde ženám s chirurgickou presnosťou vyrezával orgány. Marriott to odmieta. Časti tela ženám vraj odstraňovali až v márnici, odkiaľ putovali na lekársky výskum. V tom čase išlo o bežnú prax.

Svoju teóriu dokladuje na prípade Catherine Eddowesovej. Policajné záznamy naznačujú, že medzi vrahovým útokom a objavením tela uplynulo maximálne štrnásť minút. Taký krátky čas by sotva stačil na mimoriadne presné odstránenie maternice.

Ak by mal Marriott pravdu, vrhlo by to vážny tieň na väčšinu doterajších vyšetrovaní. V tých totiž ako podozriví figurovali muži s lekárskymi odbornými znalosťami a zručnosťami.

Koľko ľudí zavraždil?
Bývalý detektív síce nespochybňuje násilnú smrť piatich prostitútok, ale domnieva sa, že obetí bolo oveľa viac. V období na konci 19. storočia odhalil až sedemnásť vrážd v štýle Jacka Rozparovača – v Londýne, ale aj v Nemecku a Spojených štátoch. Priviedlo ho to k záveru, že vrah veľa cestoval.

Tak začal podozrievať nemeckého námorníka Carla Feigenbauma, ktorého loď často pristávala v štvrti Whitechapel a v roku 1894 ho v New Yorku popravili za podobnú vraždu. Feigenbaumov právnik William Lawton navyše kedysi povedal novinárom, že jeho klient sa priznal aj k londýnskym zločinom. Bol duševne chorý a čosi ho nútilo zabíjať a mrzačiť ženy.

Je teda všetko jasné a prípad vyriešený? Vôbec nie. Trevor Marriott má v rukáve aj ďalšie prekvapenia. Feigenbaum má pravdepodobne na svedomí len niektoré z týchto vrážd, ostatné sú vraj dielom iných psychopatov.

Jack Rozparovač je totiž podľa detektíva obyčajný mýtus. Môže zaň novinár so sklonmi k alkoholu Thomas Bulling. V snahe získať senzačný príbeh vraj poslal na Scotland Yard list, v ktorom sa podpísal ako Jack Rozparovač. Nebyť tohto listu, vraždy by údajne dávno upadli do zabudnutia.

„Osemdesiat percent kníh vykresľuje Jacka ako chlapíka, čo v dlhom plášti a vo vysokom klobúku poľuje po londýnskych uliciach,“ uviedol Marriott pre britskú tlač, aby podporil svoju teóriu o mýte. „Bol to odev bohatších vrstiev. Ak by sa takto oblečený muž v roku 1888 sám v noci potuloval po chudobnej a nebezpečnej štvrti Whitechapel, prepadli by ho do piatich minút.“

Niektorým Marriottovým  záverom sa nedá uprieť logika. Kritici mu však vyčítajú to, čo aj väčšine novodobých vyšetrovateľov prípadu – nedostatok hmotných dôkazov. Ale tie sa dnes už sotva dajú zohnať.