Rudolf Hess sa narodil v egyptskej Alexandrii, ale väčšinu života prežil v Nemecku. Tu chodil do školy, nastúpil do armády a bojoval v prvej svetovej vojne ako pešiak a neskôr sa stal pilotom. Po vojne študoval na univerzite históriu a ekonómiu. V jednej zo svojich esejí počas štúdia opísal človeka veľmi podobného Hitlerovi: „Keď zavelí núdza, neštíti sa krviprelievania. V snahe dosiahnuť svoj cieľ je pripravený pošliapať aj po priateľoch.“

Tento opis vcelku korešpondoval s budúcim vzťahom medzi Hessom a Hitlerom. Hess bol jedným z mnohých, ktorí pomohli Hitlerovi k moci a dokonca kvôli tomu strávil rok a pol vo väzení. Oveľa dramatickejší bol však koniec jeho kariéry.

10. mája 1941 letel Rudolf Hess sám do Škótska. Do smrti tvrdil, že tak urobil čisto z vlastných pohnútok. Namiesto toho, aby s lietadlom pristál, vyskočil z neho s padákom. Ihneď po dopade na zem ho zatkli a muži, ktorí tak urobili, neskôr tvrdili, že Hess pôsobil ako chlap, ktorý chcel čosi vybaviť. Požiadal ich, aby ho eskortovali do sídla vojvodu z Hamiltonu, ktorý bol blízko miesta Hessovho dopadu.

Tiež sa pýtal, či niekto z nich vojvodu nepozná. Údajne povedal: „Mám preňho dôležitú správu.“ Hessa sa však k vojvodovi nedostal. Namiesto toho putoval do väzenia a svoj život tak riskoval zbytočne.

Pred Hessovým letom do Škótska prebiehali medzi Britániou a Nemeckom mierové rokovania. Nevieme však, aký bol ich obsah. Churchill rokoval s Hitlerom, ale zároveň si príliš nepadol do oka s kráľom Jurajom VI. Je možné, že Hess sa chcel spojiť s vojvodom z Hamiltonu a prostredníctvom neho nadviazať separátne mierové rokovania medzi Nemeckom a kráľovskou rodinou?

Keď sa Hitler dopočul o Hessovom zajatí na území nepriateľa, údajne nebol prekvapený. Napriek tomu, že Hess bol jeho zástupcom, führer by bol určite rozčúlený, ak by Hess vyjednával o mieri za jeho chrbtom. Hitler však pôsobil pokojne, akoby Hessa vyslal do Škótska on sám. Navonok ale tvrdil, že Hess sa zbláznil a jednal bez rozkazu.

Churchill tvrdil prakticky to isté, podľa neho však Hessa poslal do Británie Hitler s tým, aby vyjednal mier. Hess zasa do smrti hovoril, že jednal z vlastného popudu.

Prominentný väzeň ostal v Londýne až do Norimberských procesov. Napriek tomu, že prejavoval symptómy amnézie, uznali ho spôsobilým na to, aby stál pred tribunálom. Odsúdili ho za zločiny proti mieru, nie však za zločiny proti ľudskosti ako mnohých iných nacistov. Skutočný dôvod svojho letu do Škótska nikdy neprezradil a vzal si ho do hrobu. Údajne vo väznici Spandau spáchal samovraždu obesením sa na kábli. Vzhľadom na to, že mal 93-ročný, sa to javí ako dosť nepravdepodobné. Dodnes sa hovorí o tom, že v Hessovej smrti mali prsty britské tajné služby.