MENU
Menu
Patomský kráter.

FaktyX FAKTY X: Patomský kráter: Tajomný útvar, ktorý veda nevie vysvetliť

V lete 1949 objavil ruský geológ Vadim Kolpakov na Sibíri zvláštny úkaz. Uprostred tajgy našiel kráter, ktorý mal vo vnútri malý kopček. Útvar s priemerom 160 metrov a výškou 80 metrov ho okamžite fascinoval a vedcov udivuje dodnes. Nik totiž presne nevie, ako takzvaný „Patomský kráter“ vznikol.

Zatiaľ čo všade navôkol husto rastú stromy, na Patomskom kráteri je len riedky porast. Celý útvar tvorí nalámaný šedý vápenec a o jeho pôvode koluje viacero serióznejších i kontroverzných hypotéz. Špekulovalo sa napríklad o tom, že kráter je dielom ľudských rúk, pretože za čias Stalina tu väzni z gulagu ťažili uránovú rudu. Dôkazy však chýbajú.

 Priaznivci teórií o starodávnych astronautoch zasa zvyknú tvrdiť, že Patomský kráter vznikol po pristátí UFO pred stovkami rokov. Medzi populárne patria aj hypotézy o  ložisku uránu či o výbuchu podzemného ložiska plynu. A zatiaľ čo tvrdenia o uráne sa tiež zdajú byť pochybné, treba podotknúť, že táto oblasť Sibíri je na urán pomerne bohatá a za presne splnených podmienok môže dôjsť k jeho explózií aj prirodzenou cestou. Avšak poloha popadaných stromov v okolí krátera možnosť výbuchu skôr vylučuje než pripúšťa.

Priaznivci teórií o mimozemšťanoch považujú nadpriemernú výšku stromov v okolí krátera za dôkaz, že tu kedysi pristála mimozemská loď. Objekt, ktorý by prišiel z vesmíru, by bol totiž rádioaktívny a mohol by spôsobiť nadmerný vzrast stromov. A prečo už na tomto mieste rádioaktivita nie je prítomná? Vysvetlenie je podľa nich jednoduché: uplynul dlhý čas a hladina žiarenia sa vrátila do normálu.

Najserióznejšie hypotézy o vzniku Patomského krátera sú dve. Jedna hovorí o vulkanickom pôvode, druhá o meteoritickom. Problém spočíva v tom, že vedci nemajú ani pre jednu z týchto hypotéz hmatateľné dôkazy. Nie sú tu žiadne vulkanické horniny ani zvyšky po páde meteoritu.

Ako náprotivok vedeckých domnienok je tu legenda miestneho domorodého obyvateľstva, takzvaných Jakutov. Tí odnepamäti považujú kráter za zlé miesto a trvajú na tom, že sa mu vyhýbajú aj väčšie zvieratá. Niektorí antropológovia sa domnievajú, že poverčivosť pramení z dávnych čias, keď bola v okolí krátera zvýšená rádioaktivita. Predkovia dnešných Jakutov mohli dostať chorobu z ožiarenia a zomrieť, následkom čoho vznikli legendy, ktoré existujú do dnešných čias. Mimochodom, v jazyku Jakutov má Patomský kráter celkom iné meno, volajú ho Hniezdo ohnivého orla.

Keďže kráter objavili v počiatkoch studenej vojny, Sovieti sa spočiatku domnievali, či by nemohlo ísť o pozostatky výbuchu jadrovej hlavice inej mocnosti. Preto ako prvú merali hladinu rádioaktivity, nič zvláštne ale neobjavili.

Prvá seriózna vedecká výprava sa k odľahlému kráteru dostala až v roku 2005. Hneď po jej začiatku došlo k zdržaniu, keď vedúci expedície Jevgenij Vorobjov náhle zomrel na infarkt. Vedci to však nepovažovali za zlé znamenie a pokračovali ďalej. Avšak napriek tomu, že kráter dôkladne preskúmali, do civilizácie sa vrátili len s málo odpoveďami, ale zato s mnohými novými otázkami.

Dnes sa vedci domnievajú, že Patomský kráter je výsledkom veľmi ojedinelého javu zvaného „plynná sopka“. Mohol fungovať ako akási šachta, cez ktorú unikal plyn z podzemného ložiska. Ide však len o domnienku a Patomský kráter je dodnes obrovskou záhadou.