Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Operácia Popeye, ktorú v rokoch 1967 až 1972 realizovalo americké letectvo, bola prísne tajným programom modifikácie počasia. Inšpirovala sa projektom Stormfury vyvinutým v Kalifornii, ktorý mal za cieľ oslabiť tropické cyklóny.

Pod vedením tímu špičkových vedcov, meteorológov a vojenských stratégov sa hlavným cieľom operácie Popeye stalo predĺžiť monzúnovú sezónu nad kľúčovými úsekmi Hočiminovej cesty. Dúfalo sa, že ak sa podarí predĺžiť počet zrážkových dní v každom ročnom období o 30 až 45 dní, povrch ciest zmäkne, spôsobí zosuvy pôdy nad cestami a podmyje riečne priechody, čím sa naruší vojenské zásobovanie Vietkongu.

Projekt podporovali kľúčové osobnosti ako generálmajor Robert C. Davies a bývalý americký minister obrany Robert S. McNamara, zostal však zahalený rúškom tajomstva. Najmä preto, že všetci zúčastnení si boli vedomí, že vedecká komunita by pravdepodobne voči manipulácii s počasím vzniesla námietky, čo by viedlo k zlým ohlasom v tlači. Dokonca aj vtedajšieho ministra obrany Melvina Lairda, ktorý pred Kongresom poprel, že by sa USA zahrávali s modifikáciou počasia, údajne držali v nevedomosti.

Operácia Popeye využívala najmodernejšiu technológiu a tajné letecké manévre v nádeji, že zmení počasie bez toho, aby sa o tom nepriateľ dozvedel. Hlavnou technikou bolo takzvané vysievanie mrakov. Spočívalo v rozptýlení jodidu strieborného a jodidu olovnatého do mrakov.

Cieľom tohto procesu bolo stimulovať tvorbu ľadových kryštálov v oblakoch. To by viedlo k ich rastu a následnému spájaniu, čo by malo za následok viac zrážok vo forme dažďa.

Aby sa zabezpečila maximálna účinnosť, meteorológovia a atmosférickí vedci analyzovali modely počasia s cieľom určiť optimálne ciele zásahu. Využívali pokročilé radarové systémy a techniky predpovedania počasia a presne určovali zoskupenia mrakov s najväčším potenciálom na zväčšenie.

To všetko vykonávala 54. meteorologická prieskumná letka. Od marca do novembra tri špeciálne upravené lietadlá C-130 Hercules a dva lietadlá F-4C Phantom uskutočňovali každý deň dva lety z thajskej leteckej základne Udon Thani.<br>Posádky oficiálne vykonávali „prieskum počasia“ a v skutočnosti vypúšťali látky na vysievanie mrakov, pričom ako v rámci krytia generovali údaje o počasí. Operáciám na vytváranie dažďa dali krycie meno „Motorpool“.

O tom, či bola operácia Popeye úspešná, alebo nie, sa dá diskutovať. Väčšina odborníkov sa zhoduje v tom, že ako vedecký experiment bola úspešná. Existujú dôkazy, že projekt vyvolal dodatočné dažde a podarilo sa mu vytvoriť bahnité podmienky na cieľových úsekoch Hočiminovej cesty.

Problém spočíva v tom, či projekt uspel, alebo neuspel vo svojich vojenských cieľoch. Zástancovia tvrdia, že zvýšené množstvo zrážok skutočne výrazne narušilo severovietnamské zásobovacie línie, čo obmedzilo ich schopnosť zásobovať vojská a viesť vojenské operácie. Tým, že sa prašné cesty zmenili na nepriechodné močiare, operácia údajne sťažila pohyb a logistiku nepriateľa, čím oslabila jeho celkovú schopnosť udržať sa v dlhotrvajúcom konflikte.

Skeptici však spochybňujú, do akej miery Operácia Popeye skutočne zmenila dynamiku vietnamskej vojny. Niektorí vojenskí analytici tvrdia, že hoci operácia mohla dočasne znepríjemniť Vietkongu život, jej dlhodobý vplyv na severovietnamské vojenské operácie bol obmedzený.

Odolnosť severovietnamskej logistickej siete, alternatívne zásobovacie trasy a protiopatrenia proti nepriaznivým poveternostným podmienkam mohli do určitej miery zmierniť účinky modifikácie počasia. V dôsledku toho je jej strategický význam diskutabilný.

A čo vedľajšie účinky? V prvom rade tu bol značný vplyv na životné prostredie. Manipulácia so vzorcami počasia prostredníctvom výsevu oblakov mala nezamýšľané ekologické dôsledky vrátane zmien v miestnych ekosystémoch a hydrologických cykloch.<br>Zvýšené množstvo zrážok a záplavy spôsobené operáciou Popeye narušili prirodzené biotopy, čo viedlo k erózii pôdy a znečisteniu vody.

Netreba zabúdať ani na vplyv Operácie Popeye na civilné obyvateľstvo. Silné dažde nielenže sťažili pohyb nepriateľa, ale postihli aj nevinných civilistov žijúcich v cieľových oblastiach. Operácia Popeye tiež vytvorila medzinárodný precedens pre militarizáciu počasia a vyvolala otázky o etike manipulácie životného prostredia pri vedení vojny.

Bola teda operácia Popeye úspešná? Áno aj nie. Ako vedecký experiment pomohla dokázať, že výsev oblakov je životaschopná technológia. Dodnes sa používa na zvýšenie zrážok a doplnenie vodných zdrojov v oblastiach ohrozených suchom, čo výrazne pomáha poľnohospodárstvu.

Ako vojnová zbraň? Neúspešná. Koniec koncov, Vietkong už bol na monzúnové podmienky zvyknutý. Ani proti Inuitom by ste zrejme nešli bojovať o čosi nižšími teplotami.

Aj širší vplyv operácie a jej etické dôsledky zostávajú predmetom diskusií. Operácia Popeye poskytla svetu užitočnú technológiu, ktorá pomáha nasýtiť hladné krky. Samotná operácia však bola pravdepodobne nemorálnej povahy a mala nešťastné následky.