Výbor pre štátnu bezpečnosť vznikol v roku 1963 pod velením plukovníka Petka Kovačeva a spočiatku mal len štyroch dôstojníkov. Počínali si však veľmi efektívne, a tak, keď Kovačev o rok neskôr požiadal o navýšenie finančných zdrojov, vláda ho odsúhlasila. V priebehu nasledujúcich rokov Výbor zavraždil najmenej desiatich Bulharov, ktorí ušli za železnú oponu. Úmrtia mali zabrániť v ďalších pokusoch o útek z krajiny.
Výbor pre štátnu bezpečnosť operoval v Taliansku, Veľkej Británii, Dánsku, Západnom Nemecku, Turecku, Francúzsku, Švédsku i Švajčiarsku. Ignoroval medzinárodné právo a jeho metódy boli takpovediac kriminálne.
Každá tajná operácia mala krycie meno, napríklad Hamlet, Zradca, Slepec či Vdovec. Obete mali v dokumentoch len prezývky a nikde sa nepísalo o vraždení, len o „likvidácii“ či „potlačení“. Samotní Bulhari ani po páde komunizmu poriadne nevedeli, že Výbor pre štátnu bezpečnosť vôbec existoval a ešte v roku 1999 generál Vlado Todorov, ktorý v 80. rokoch viedol výzvednú službu, popieral existenciu Výboru aj účasť Bulharska na vraždách.
Až v roku 2010 boli odtajnené dokumenty súvisiace s činnosťou Výboru pre štátnu bezpečnosť. Okrem iného poukazovali na násilnú „bulharizáciu“ bulharských Turkov a vraždy tamojších disidentov, ktorých sa nedarilo umlčať.
Prvá operácia
Prvá operácia Výboru mala krycie meno Libretto a jej terčom bol Blago Slavenov. Ten ušiel do Talianska ešte v 40. rokoch. Agenti mali Slavenova zadržať, v Terste ho naložiť na loď a previezť do Bulharska, kde by bez stopy zmizol. Všetko malo prebehnúť v maximálnom utajení, no nepodarilo sa. Slavenov ušiel, Výbor sa však zo svojich chýb poučil. Na Slavenova však bol prikrátky a počas celej svojej existencie ho nedokázal zabiť. Slavenov zomrel v roku 1996.
Zrejme najznámejšou bola vražda Georgija Markova, vyhláseného kritika Bulharska a sovietskeho režimu, ktorého ktosi zabil v Londýne na Waterloo Bridge. Vražednou zbraňou bol dáždnik. Agent Výboru Markova bodol do nohy na autobusovej zastávke, jemné pichnutie ale Markov ignoroval. Neskôr ho však museli hospitalizovať a po troch dňoch v bolestiach zomrel. Zabila ho kovová guľka s jedovatým ricínom, ktorú mu útočník vpravil do tela dáždnikom.
Výbor pre štátnu bezpečnosť časom zmohutnel a stal sa priam nedotknuteľnou organizáciou. Jej členovia pašovali zbrane, alkohol, drogy, cigarety, striebro i starožitnosti za účelom vlastného obohatenia. Aj organizovaný zločin, ktorý v 90. rokoch v Bulharsku bujnel, bol do veľkej miery dedičstvom Výboru. Presný rozsah kriminálnej činnosti Výboru pre štátnu bezpečnosť ale Bulhari dodnes nepoznajú, a to aj vďaka generálovi Atanasovi Semerdžievovi. Toho v roku 2002 uznal súd vinným zo zničenia takmer 150-tisíc dokumentov z archívov Výboru.
