Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Vidkun Quisling, Nórsko

Vidkun Quisling bol&nbsp;nórsky fašistický politik, predseda&nbsp;fašistickej strany a&nbsp;najznámejší nórsky kolaborant. Dokonca pozval Nemecko, aby po vypuknutí&nbsp;II. svetovej vojny&nbsp;obsadilo Nórsko a&nbsp;krajina sa stala&nbsp;nemeckým&nbsp;protektorátom. Jeho meno&nbsp;je symbolom zradcu, muža spolupracujúceho s nepriateľskou okupačnou mocnosťou proti vlastnému štátu.

Nacisti skutočne vtrhli v roku 1940 do Nórska, následne Quisling uskutočnil puč a oznámil prevzatie moci, dúfajúc v osobnú podporu&nbsp;Adolfa Hitlera. O&nbsp;päť dní neskôr však Nemecko dosadilo do pozície ríšskeho komisára v&nbsp;Nórsku Nemca&nbsp;Josefa Terbovena. Napätý vzťah medzi nimi sa zmiernil, až keď Terboven Quislinga vymenoval za ministerského predsedu národnej vlády. Odvtedy robil Quisling všetko preto, aby nórsky národ nacifikoval.

Počas funkčného obdobia poslal tisíc nórskych Židov na smrť do koncentračných táborov. V&nbsp;máji 1945 spojenecké vojská oslobodili Nórsko spod nacistického jarma a Quisling skončil vo väzení. Ešte v&nbsp;tom istom roku ho 24. októbra popravili zastrelením. Jeho posledné slová zneli: „Odsúdili ma nespravodlivo a zomriem nevinný!“

Francisco Macías Nguema, Rovníková Guinea

Rovníková Guinea sa nachádza na západnom pobreží Afriky medzi Kamerunom a Gabonom. Keď krajina získala v&nbsp;roku 1968 nezávislosť, v&nbsp;prezidentských voľbách vyhral guinejský poslanec Francisco Macías Nguema. Hneď od nastúpenia do úradu nastolil diktatúru. Zaviedol&nbsp;trest smrti&nbsp;za urážku hlavy štátu, v roku 1972 sa vyhlásil za doživotného prezidenta a zrušil&nbsp;opozičné&nbsp;politické strany, v roku 1973 zorganizoval&nbsp;referendum, ktoré zrušilo ústavu a dalo prezidentovi neobmedzené právomoci.

Jeho vláda bola taká brutálna, že štát si vyslúžil prezývku&nbsp;Africké Dachau.&nbsp;Nguema kruto potláčal akékoľvek opozičné snahy. Z celkovej populácie 400-tisíc ľudí jeho režim zavraždil neuveriteľných 80-tisíc osôb! Neskôr sa Nguema vyhlásil za Boha, postavil mimo zákon všetky cirkvi a&nbsp;nechal popraviť kňazov. Dokonca sa oddával rituálnemu&nbsp;kanibalizmu.

Jeho rastúca&nbsp;paranoja&nbsp;viedla k tomu, že začal likvidovať najbližších spolupracovníkov a členov svojho klanu. Nakoniec ho jeho synovec, Teodoro Mbasogo,&nbsp;zosadil z&nbsp;úradu a&nbsp;obvinil z&nbsp;vlastizrady, genocídy a&nbsp;sprenevery. 29. septembra 1979 ho spolu s ďalšími šiestimi najvyššími predstaviteľmi režimu nechal zastreliť.

Pak Čong-hi, Južná Kórea

Pak Čong-hi sa k moci v Južnej Kórei dostal v roku 1961, keď viedol armádny prevrat, ktorý zvrhol civilnú vládu. Nasledujúci rok vyhral prezidentské voľby, po ktorých presadzoval politiku, ktorú nazýval „riadená demokracia“. Založil Kórejskú ústrednú spravodajskú službu (KCIA), ktorá využívala hrozbu komunizmu na bezohľadné potláčanie akéhokoľvek disidentského názoru.

Keď v&nbsp;roku 1972 Čong-hi zaviedol stanné právo a novú autoritársku ústavu, ktorá sústredila politickú moc v jeho rukách, v&nbsp;Kórei vypukli demonštrácie. Prvý pokus o atentát v roku 1974, na ktorý sa odvážil nespokojný severokórejský stúpenec zlyhal, avšak guľka trafila do hlavy prezidentovu manželku Juk Jung-so.

V roku 1979 sa atentát podaril. Čong-hiov blízky priateľ, niekdajší politický spojenec a šéf KCIA, Kim Je-gju, prezidenta zastrelil pri večeri počas hádky o tom, ako potlačiť demonštrácie, ktoré v tom čase otriasali Južnou Kóreou.

Laurent-Désiré Kabila, Konžská demokratická republika

Laurent-Désiré Kabila sa chopil prezidentskej moci v Konžskej demokratickej republike (KDR) v roku 1997 po ozbrojenom povstaní, pri ktorom zvrhol prezidenta Mobutu Sese Seka. Miestni obyvatelia ho spočiatku považovali za osloboditeľa, pretože desaťročia trpeli pod tyranskou vládou Mobuta.

V roku 1998 sa dokonca zdalo, že Kabila nasmeruje krajinu k demokracii s novou ústavou, avšak nádeje sa rozplynuli, keď nechal uväzniť opozičných politikov. Kabila neskôr uzákonil zákaz činnosti všetkých opozičných strán, čím sa KDR stala štátom jednej strany s pevným velením. S podporou&nbsp;Číny vytvoril&nbsp;marxistický&nbsp;štát postavený na kolektívnom poľnohospodárstve, vydieraní a pašovaní nerastných surovín.

V priebehu 70. a 80. rokov sa vďaka tomu podarilo Kabilovi nazhromaždiť značné bohatstvo.&nbsp;Veľkú časť jeho vlády sprevádzal chaos a&nbsp;vzbury. V&nbsp;roku 2001 sa jeho vláda skončila, keď Kabilu zastrelil jeden z jeho osobných strážcov. To však nebol koniec vlády klanu Kabilovcov, pretože po Laurentovej smrti sa moci ujal jeho syn Joseph.

FAKTY X: Obávaní tyrani, ktorých nestretol šťastný osud

Radomír

Autor článku

Radomír

Výber pre vás