Spojenci zorganizovali pred vylodením v Normandii viacero rôznych cvičení, pričom v nich nechýbala ani ostrá munícia. Vojaci sa tak mali aspoň čiastočne pripraviť na to, čo ich čakalo vo Francúzsku. Jedno z týchto cvičení sa konalo aj neďaleko malého ospalého mestečka na juhu Británie s názvom Slapton.

Okolie Slaptonu vybralo velenie preto, že pláže sa tu podobali na tie normandské. Koncom roka 1943 z mestečka evakuovali približne tritisíc ľudí a operácia Tiger mohla začať. Na pláži s kódovým označením Utah sa mali vylodiť Američania.

Vrchný veliteľ spojeneckých vojsk Dwight D. Eisenhower chcel, aby bolo cvičenie čo najrealistickejše. Trval na použití ostrej munície a pred samotným vylodením museli vojaci absolvovať plavbu rozbúreným morom, aby si zvykli na morskú chorobu. Následne mohli sledovať, ako na pláž dopadajú delostrelecké granáty z bojových lodí. Obrancovia mali naopak za úlohu strieľať ponad hlavy vyloďujúcich sa vojakov.

Prvá fáza cvičenia prebiehala od 22. do 25. apríla 1944 bez väčších problémov. 27. apríla ale začala druhá fáza, ktorá sa niesla v znamení obrovskej tragédie. Niektoré lode totiž nestihli vyplávať z domovského prístavu včas, a tak velenie posunulo začiatok vylodenia zo 7:30 na 8:30. Nanešťastie sa táto informácia nedostala k plavidlám, ktoré už boli v tom čase pri slaptonských plážach. A tak, keď sa muži začali vyloďovať, dopadli na pláž prvé delostrelecké granáty. A aby toho nebolo málo, obrancovia začali strieľať priamo do vojakov a nie ponad nich. Ženista Jim Cory, ktorý situáciu sledoval z pozorovateľského stanovišťa, neskôr tvrdil, že pri 150 mŕtvych prestal rátať telá. Incident ho prenasledoval do smrti a jeho vdova tvrdila že Cory sa desaťročia domáhal vyšetrenia tohto fatálneho zlyhania. Nikdy sa však nedočkal.

Odhaduje sa, že na pláži zomrelo až 450 mužov. O incidente však v armádnych záznamoch neexistujú žiadne zmienky a tí, ktorí sa cvičenia zúčastnili, museli prisahať, že budú mlčať. Mŕtvych pochovali v masovom hrobe neďaleko Slaptonu a o niekoľko mesiacov neskôr ich vykopali a vlakom previezli na neznáme miesto.

Miestni však neskôr na pláži objavovali kosti a lebky a po 30 rokoch začali niektorí armádni predstavitelia hovoriť o detailoch tejto tragickej udalosti.

Incident však nebol jediným fiaskom v rámci operácie Tiger. Hneď 28. apríla sa na vylodenie pripravoval konvoj ôsmich spojeneckých lodí. Ich radary však nezachytili blížiace sa nemecké hliadkové člny. Z dvoch plavidiel, ktoré mali chrániť konvoj, bolo prítomné iba jedno, to druhé práve opravovali v dokoch. Konvoj bol tak mimoriadne ľahkým terčom pre nemecké torpéda. Zahynulo 300 amerických vojakov.

Dovedna tak pri cvičení v Slaptone zomrelo asi až 750 mužov, pričom na pláži Utah počas „ostrého“ vylodenia v Normandii bolo 6. júna „len“ 197 mŕtvych.

Obete pri nácviku však pomohli veleniu zamerať sa na niektoré kritické oblasti a vylepšiť ich, čím zachránili stovky životov počas samotného vylodenia. Zistilo sa napríklad, že mnohí vojaci si nevedeli správne nasadiť záchranné vesty a kvôli tomu sa utopili, takže počas výcviku sa začal klásť väčší dôraz práve na túto oblasť. Najdôležitejšia však bola oprava chybných komunikačných systémov.

Pamätník v Slaptone.
Pamätník v Slaptone.
Zdroj: Shutterstock

Po vojne vztýčila americká armáda v Slaptone pamätník ako poďakovanie pre civilistov, ktorí uvoľnili svoje domovy kvôli cvičeniu. O obetiach na pamätníku nebola ani zmienka. Až v roku 1884, keď miestni vytiahli z mora starý tank Sherman a urobili z neho pamätník obetí cvičenia, sa mŕtvi dočkali aspoň spomienky.