1. júla 1874 sa štvorročný Charley Ross a jeho o rok starší brat Walter hrali na prednom dvore rodičovského domu vo Filadelfii. Vtom pri nich zastavil voz s dvomi dospelými mužmi, ktorí sa chlapcov spýtali, či si chcú kúpiť nejaké petardy na oslavy blížiaceho sa Dňa nezávislosti. Nevedno, či chlapci mužov poznali, alebo nie. Obaja však nastúpili do voza, ktorý sa následne pohol vpred do častí mesta, ktoré Charley ani Walter nikdy predtým nenavštívili. Napokon voz zastal pred obchodom s ohňostrojmi. Walter vystúpil, ale Charley nie. Muži pohnali voz vpred a vnorili sa hlbšie do mesta.

Christian Ross, otec oboch chlapcov, o únose nevedel, až kým mu sused nepovedal, že videl malých Rossovcov vo voze s dvomi cudzími mužmi. Christian spanikáril, ale rozhodol sa, že manželke, ktorá bola v tom čase v Atlantic City, zatiaľ nič nepovie, aby ju nerozrušil. Žena sa o všetkom dozvedela až z oznamu v novinách, kde bola podobizeň jej syna Charleyho.

Walter sa po istom čase vrátil domov, ale radosť otca bola predčasná. O tom, kde sa nachádza malý Charley, totiž druhý syn nič nevedel.

3. júla dostal Christian list so žiadosťou o výkupné. Zlý pravopis prezrádzal, že únoscovia pochádzajú z nižšej spoločenskej vrstvy. Požadovali 20-tisíc dolárov (dnes by to bolo asi 400-tisíc eur) a vyhrážali sa, že ak otec informuje políciu, Charleyho zabijú. Christian však dal mužom zákona napriek tomu vedieť.

Vyšetrovanie ale uviazlo na mŕtvom bode. Nedošlo ani k predaniu výkupného. Až 13. decembra bliklo rodičom svetielko nádeje. Pri pokuse o vlámanie do domu v Brooklyne majiteľ jedného zo zločincov zastrelil a druhého smrteľne zranil. Muž o pár hodín neskôr zomrel v nemocnici, ale predtým sa stihol priznať, že on a jeho komplic uniesli Charleyho Rossa. Nevedel však, kde sa v tom čase chlapec nachádzal.

Verejnosť bola spočiatku masírovaná oznamami v novinách s Charleyho podobizňou, ale ako čas plynul, vytrácal sa aj záujem o celý prípad. Christian však neprestával pátrať a zvyšných 23 rokov života venoval hľadaniu uneseného syna. Keď v oku 1897 zomrel, nebol k vyriešeniu prípadu o nič bližšie než v roku 1874.

Policajti sa museli pasovať aj s falošnými stopami. Našli sa totiž mnohí chlapci a muži, ktorí v nasledujúcich rokoch tvrdili, že sú uneseným dieťaťom. Všetci do jedného však klamali v snahe votrieť sa do bohatej rodiny Rossovcov.

Prípad ostal nevyriešený a Charleyho Rossa už nik živého nevidel. Práve po jeho únose sa ale začali rodiť varovania, ktoré dávali rodičia svojim deťom: „Keď vám budú cudzí ľudia ponúkať sladkosti, nikdy si nevezmite.“