Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

9. septembra 1857 sa SS Central America, ktorá prepravovala 477 cestujúcich, 101 členov posádky a viac ako deväť ton vyťaženého zlata ocitla v hurikáne pri pobreží Karolíny. Dva dni odolávala búrke a silnému vetru, ale 11. septembra tento nápor už kotly nevydržali, plachty roztrhalo na kusy a objavili sa netesnosti, ktoré spôsobili preťaženie a vyradenie čerpadiel. Loď ostala vydaná na milosť a nemilosť búrke. Cestujúci strávili dlhú noc vyhadzovaním vedier plných vody cez palubu späť do mora, ale márne. Nasledujúce ráno okolo plávajúca loď zachránila 153 osôb, väčšinou ženy a deti. Ale keď sa SS Central America po trojdňovom utrpení potopila, vzala so sebou aj 425 ľudí. Vrak objavili v roku 1988 a s ním aj zlatý poklad, ktorý predstavujú tehly, mince a zlatý prach v hodnote 50 miliónov dolárov.

Pred potopením Titanicu v roku 1912 bola najväčšou katastrofou spoločnosti White Star Line strata SS Atlantic v inú aprílovú noc, takmer 40 rokov dozadu. Na ceste do New Yorku z Liverpoolu sa loď s 952 cestujúcimi a posádkou odklonila do Halifaxu v Novom Škótsku, aby naložila viac uhlia. Počas silnej búrky sa posádka mylne domnievala, že vchádza do prístavu. V skutočnosti boli vzdialení viac ako 19 km mimo kurz a smerovali priamo k obrovským skalám. Kormidelník si uvedomil, že nevidí známy maják západne od prístavu a tlmočil svoje obavy dôstojníkovi, no ten mu stroho povedal, aby udržiaval kurz. Keď loď narazila na skaly, trup lode sa rozbil. Cestujúci dúfali, že sa zachránia v desiatich záchranných člnoch, ale tí, ktorí sa v nich spustili, našli smrť o pár minút v rozbúrenom mori, keď ich vmietlo do skál. Lepší nápad dostal jeden člen posádky, John Speakman, ktorý k trčiacej skale priviazal lano a pomocou neho sa ostatní dokázali vytiahnuť na breh. Týmto spôsobom sa zachránilo 429 cestujúcich, 523 ľudí sa, nanešťastie, utopilo. Potopenie SS Atlantiku bolo najsmrteľnejšou civilnou námornou katastrofou svojej doby, ktorú o 25 rokov neskôr zatienila nasledujúca loď.

4. júla 1898 v skorých ranných hodinách sa SS La Bourgogne, francúzska zaoceánska loď smerujúca z Le Havre do New Yorku, zrazila s plachetnicou Cromartyshire. Bolo to neďaleko Halifaxu, v hustej hmle. Cestujúci, ktorí spali v kajutách na pravoboku nemali šancu, plachetnica totiž loď „nabrala“ priamym nárazom. V dôsledku toho došlo k zničeniu záchranných člnov na pravoboku. Posádka sa preto pokúsila spustiť na vodu zopár záchranných člnov z ľavoboku, lenže vznikla panika a cestujúci a posádka doslova bojovali na život a na smrť o získanie miesta v člnoch. Až keď vyšlo slnko a hmla sa zdvihla, posádka plachetnice si uvedomila, že La Bourgogne je oveľa viac poškodená, preto začali poskytovať pomoc ľuďom z lode. Už však bolo neskoro. Zo 726 ľudí na palube prežilo iba 173. Z 300 žien na palube zahynulo až 299 žien! Celá loď sa potopila v priebehu 30 minút.

V júni 1629 loď holandskej Východoindickej spoločnosti Batavia narazila na útes pri ostrove Beacon Island, odľahlom koralovom ostrove 80 kilometrov západne od Západnej Austrálie. Kolíziu neprežilo 40 ľudí, no zvyšok z 322 cestujúcich a posádka vystúpili na breh na opustenom ostrove, kde však nenašli žiadnu pitnú vodu a okrem vtákov nič na jedenie. A tak sa kapitán, vyšší dôstojníci a niektorí členovia posádky vydali na člne na 33-dňovú cestu do Indonézie, aby vyhľadali pomoc a ostatní si zvolili za „šéfa“ Jeronimusa Cornelisza, vyššieho obchodníka spoločnosti. Nemohli však urobiť horšie. Cornelisz prikázal 20 vojakom, aby preskúmali ostrov a našli jedlo. Keď sa im to nepodarilo, odzbrojil ich a degradoval. Na ostrove nastala dvojmesačná vláda teroru. Sedem žien nútil do sexuálneho otroctva a keď hlad dosiahol strop, začal otvorene vraždiť tých, ktorí prežili. Asi 110 mužov, žien a detí prikázal utopiť, zaškrtiť alebo ubiť na smrť, aby ich mohol on a jeho stúpenci zjesť. Vojaci sa mu postavili na odpor a začala doslova vojna na ostrove. Práve uprostred nej sa vrátil záchranný čln s kapitánom a jedlom. Cornelisza a jeho stúpencov popravili a nočná mora sa tým pre 122 preživších mohla skončiť.