Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Lochnesská príšera, známa tiež ako Nessie, je tajomné stvorenie, ktoré údajne žije v jazere Loch Ness v Škótsku. Niektorí ľudia veria, že je to plesiosaurus, druh prehistorického morského plaza, iní si myslia, že ide o strom, úhora alebo obrovského sumca. Bláznivé na tom je, že Nessie zazreli mnohokrát počas 1500 rokov histórie, vrátane našej modernej doby! Prvé pozorovanie pochádza zo 6. storočia, keď sv. Columbanus uvidel vo vode niečo, čo ho znepokojilo. V 30. rokoch 20. storočia došlo k množstvu pozorovaní Nessie a príšera z jazera sa stala svetoznámou. Dokonca i Google v roku 2006 niečo v jazere zaznamenal, no neskôr vysvitlo, že išlo o poleno. Na oslavu príšery z jazera Loch Ness sú dokonca na Google Earth podvodné fotografie jazera.

Obrovská morská príšera terorizovala námorníkov už od 12. storočia. Prvá zmienka o krakenovi pochádza od nórskeho kráľa Sverra v roku 1180. Kraken vyvolával strach medzi moreplavcami až do poslednej zmienky, ktorá pochádza zo začiatku 19. storočia. Bolo to vtedy, keď loď Ville de Paris pohltila voda a ostatné lode, ktoré jej priplávali na pomoc, zmizli rovnakým spôsobom. Niektorých to viedlo k presvedčeniu, že to mal na svedomí kraken. Chobotnice v skutočnosti žijú len jeden až tri roky, v závislosti od druhu, takže možno mal Sverre vymyslieť príšeru, ktorá by dokázala žiť tisíc rokov, napríklad nesmrteľnú medúzu kombinovanú s chobotnicou.

Bazilišok je mýtické stvorenie s telom hada a hlavou kohúta a dokáže vraj zabiť jediným pohľadom. Prvá písomná správa o ňom pochádza k diela Historia naturalis od Plínia staršieho, ktoré publikoval v 1. storočí. Plínius napísal, že bazilišok sa narodil z kohútieho vajíčka, ktoré oplodnila ropucha alebo had. Legenda o baziliškovi sa v stredoveku ďalej šírila, spomínajú ho v Canterburských príbehoch a dokonca o ňom písal aj Leonardo da Vinci. Jeden bazilišok napríklad údajne terorizoval obyvateľov litovského Vilniusu počas vlády veľkovojvodu Žigmunda Augusta, ktorá trvala až do roku 1572.

Mantikora je mýtické stvorenie s hlavou človeka a telom leva. Pravdepodobne pochádza z Etiópie, ale spájajú ju tiež so starovekou Perziou a Egyptom. Mantikora sa prvýkrát objavila v diele Historia naturalis od Plínia staršieho. Zmieňujú sa o nej aj záznamy zo stredoveku a renesancie. V 13. storočí taliansky básnik Dante Alighieri zaradil mantikoru do svojej epickej básne Božská komédia. Našťastie sa zdá, že tento tvor vyhynul v 17. storočí, keď bol Randle Holme posledný, ktorý o ňom napísal literatúru faktu. Ale 1600 rokov je na príšeru celkom slušný vek…

Sfinga je súčasťou mytológie po tisícročia. Zobrazujú ju ako leva s ľudskou hlavou a často je synonymom múdrosti a vedomostí. Najstaršia známa zmienka o sfinge pochádza zo starovekej egyptskej kultúry, kedy mala za úlohu strážiť chrámy a poklady. Sfingu obľubovali aj starí Gréci, ktorí verili, že stráži mesto Théby tak, že každému položí hádanku o tvorovi, ktorý je najprv štvornohý, potom dvojnohý a nakoniec trojnohý. Mýtus sfingy sa šíril pred rokom 2500 pred Kristom, keď postavili Veľkú sfingu, až do 9. storočia, keď žili poslední pohania Grécka. S viac ako 3300 rokmi ide o suverénne najstarší mýtus o príšere na tomto zozname.