Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Od roku 1947 do roku 1953 boli väzni z gulagov v Sovietskom zväze nútení k náročnej úlohe - vybudovať viac ako 1 200 kilometrov železničnej trate na chladnom severe Sibíri. Zdroje uvádzajú, že na výstavbe sa zúčastnilo viac ako 300-tisíc pracovníkov, ktorí pracovali v neľudských podmienkach. Čelili teplotám, ktoré niekedy dosahovali až - 60 stupňov Celzia, v lete trpeli na infekcie, pretože na nich útočili obrovské roje komárov. Dôstojníci ich často bili, držali ich o hlade a smäde. Podľa odhadov tretina z nich prišla o život. Mnohé z opustených a chátrajúcich stavieb na trati stoja dodnes a niektorí mestskí prieskumníci tvrdia, že medzi zrúcaninami počujú mučivé a kvílivé výkriky a iné strašidelné zvuky.

Ďalšia legenda na zozname súvisí s Grónskom. Obyvatelia Grónska tvrdia, že ľadovou tundrou sa dodnes preháňajú obrie a bláznivé postavy, ktoré lovia ľudí. Pomenovali ich „Qivittoq“ a pôvodne ide o ľudí, ktorých vyhnali z komunít a ponechali napospas mrazivému počasiu. Miestni obyvatelia však tvrdia, že niektorí z nich akoby zázrakom v tundre prežili a teraz sa miestnym mstia. Možno práve odtiaľ pochádza ich záľuba v love ľudí, sú to podľa nich zúfalé inštinkty prežitia. Legenda o Qivittoq sa preslávila aj v dánskej kinematografii. V roku 1956 vznikol film s jednoduchým názvom Qivitoq, pričom autori v názve vynechali jedno „t“.

V roku 1853 tragicky zomrel 30-ročný obchodník s kožušinami menom Augustus Peers. Pred smrťou však veľmi jasne povedal, že nechce, aby ho pochovali na mieste, kde pracoval - vo Fort McPherson. A tak sa jeho kolega a mašer Roderick Macfarlane ponúkol, že jeho telo prevezie pozdĺž rieky Mackenzie na nové miesto. Počas cesty však došlo k niekoľkým zvláštnym situáciám. Vo svojom denníku Macfarlane uviedol, že odniekiaľ začul hlas, ktorý psom prikázal, aby chránili telo pred divokými mrchožrútmi. A to ani zďaleka nebol jediný strašidelný jav. V noci sa pred stanom vznášala „spektrálna forma“ a muža strašila nezrozumiteľnými slovami.

Trýznivé príbehy o Mylingoch ľudia rozprávajú po celej Škandinávii. Myling je údajne duchom dieťaťa narodeného mimo manželstva, ktorého matka nechala na púšti, aby zomrelo. Dnes sa po celej Škandinávii rozprávajú legendy o „Mylingoch“ - lesných bytostiach alebo nechcených deťoch pohodených v lese, ktoré sa premenili na vraždiace kreatúry túžiace po ľudskom tele. Často išlo o démona, ktorý sa vyformoval z potrateného plodu alebo z dieťaťa, ktoré zomrelo počas prvých dní svojho života. Duch Mylinga neustále kvíli, plače, prenasleduje tehotné ženy. „Pomstychtivejší“ zase straší nevesty a zjavuje sa im počas svadobnej noci.