Intuitívne rozhodovanie láka, pretože nie je namáhavé a ponúka ďalšiu obrovskú výhodu. Rýchlosť. Napríklad prakticky okamžite nám poskytne celkový dojem z akejkoľvek situácie. Odkiaľ sa intuícia berie? Rozhodne nie z nášho vedomia. Mimo vedomia sa toho v ľudskej mysli odohráva vskutku veľa. Naše uvažovanie, rozhodovanie, pamäť a postoje, tie všetky fungujú okrem vedomej, úmyselnej, aj na nevedomej, automatickej úrovni. Inými slovami, vieme viac, než vieme, že vieme. Naše vedomie si síce často namýšľa, že sú to jeho zámery a rozhodnutia, ktoré riadia naše životy, no mýli sa.

Intuícia podľa všetkého čerpá z našich emócií a vrodených sklonov k istým typom rozhodovania. Okrem toho ju dotvára akési sito pozostávajúce z našich predošlých skúseností a zážitkov. To všetko sa odohráva v našom nevedomí. Preto nám intuícia môže 
niekedy pripadať ako vnuknutie zvonka 
a nie ako produkt našej vlastnej mysle.

Okamžitá reakcia
Vďaka nervovým dráham, ktoré vedú z očí priamo do mozgových centier kontrolujúcich emócie, ale obchádzajú mozgovú kôru, často reagujeme intuitívne skôr, než by sme stihli zareagovať vedome. Mimo dosahu svojho vedomia dokážeme napríklad za milisekundy spracovať informáciu o hrozbe – na prudký pohyb smerom k tvári vždy zareagujeme uhnutím, ako keby išlo o hrozbu, bez toho, aby sme zvažovali, aké riziko pre nás predstavuje. Našim prapredkom zrejme podobné reakcie pomáhali prežiť v nebezpečných situáciách, keď na analýzu situácie nemali žiaden čas.

Preceňovanie intuície
Mnohé knihy populárnej „psychológie“ hovoria o ďalšej výhode intuitívneho rozhodovania – spoľahlivosti. Pozornejší pohľad na ich argumentáciu však obyčajne odhalí, že svoje tvrdenia zakladajú iba na historkách a príhodách ľudí. 
Intuícia v skutočnosti trpí závažnými nedostatkami, ako je napríklad náchylnosť podliehať logickým klamom a predpojatosti alebo je tu takisto fakt, že nemusí prihliadať na dôležité detaily.

Ukážkovým prípadom zlyhania intuície je všadeprítomné sebapreceňovanie. Psychológovia zistili, že takmer tri štvrtiny z nás sú intuitívne presvedčené, že majú nadpriemerné vodcovské schopnosti, a až 85 percent si myslí, že dokáže nadpriemerne vychádzať s inými. Ba čo viac, celá štvrtina ľudí sa rovno zaraďuje do toho úplne najlepšieho jedného percenta! Ďalšie výskumy ukázali, že intuitívne nadhodnocujeme aj svoju popularitu, IQ, logické myslenie, zmysel pre humor, znalosti gramatiky a mnohé iné vlastnosti.

Lákavá analytika

Náprotivkom intuitívneho prístupu je analytický prístup, jednoducho povedané – vyvodzovanie záverov na základe pozorného zvažovania. Ťaží z logiky, hodnotí každý faktor a ak ho použijete správne, mali by ste sa vyhnúť logickým klamom, chybám v uvažovaní a predpojatosti. Samozrejme, ani analytické zvažovanie neprináša iba výhody. Je podstatne pomalšie ako intuícia a len také spoľahlivé ako údaje, z ktorých vychádza. Preto nemožno tvrdiť, že je vždy lepšie než intuícia. Keď porovnáme výhody a nevýhody oboch prístupov, zistíme, že na mieste nie je otázka, ktorý z nich je lepší, ale skôr otázka, kedy ktorý používať. Každý sa totiž hodí na iné situácie.

Skúsenosti sú dôležité
Viaceré experimenty  ukázali, že pri intuícii hrá dôležitú úlohu množstvo skúseností a celková úroveň znalosti. Čím lepšie sa v niečom vyznáte, tým lepšie sa v tej oblasti stanú vaše intuitívne rozhodnutia. Naproti tomu analytické uvažovanie je takpovediac stabilné, skúsenosti alebo expertízu využíva na to, aby vám prinášalo dobré výsledky. Ukázali to napríklad štúdie vykonané na hráčoch šachu. Detailná analýza možných ťahov vedie síce k pomalším, ale spravidla lepším rozhodnutiam a je jedno, či sú hráči amatéri, alebo skúsení.

Intuitívne rozhodovanie sa okrem toho hodí na niektoré typy úloh väčšmi než na iné. Úlohy, ktoré možno vyriešiť prostredníctvom predurčených krokov, ako napríklad matematické príklady, nie sú podľa neho také vhodné na intuitívne rozhodovanie ako menej štruktúrované úlohy, medzi ktoré môžu patriť niektoré strategické problémy.
Intuícia je okrem toho vhodnejšia v prípade rozhodovania na základe nekompletných alebo nedokonalých informácií, kým analytické rozhodovanie predstavuje lepšiu voľbu, ak máte k dispozícii vedomý prístup k všetkým dátam potrebným na rozhodnutie, ako napríklad v zmienenom šachu. Z intuitívneho prístupu možno ťažiť takisto v situáciách, v ktorých sa musíme okamžite rozhodovať, ako napríklad v športe. 


Mladí aj starí
To, do akej miery je pre niekoho vhodné uprednostňovať intuíciu, ovplyvňuje aj staroba. S pribúdajúcim vekom sa ľuďom zvyšuje emocionálna inteligencia, čo pomáha presnosti intuitívneho rozhodovania. Na druhej strane však nastáva degradácia rozumových schopností, čo negatívne vplýva na schopnosť analytického rozhodovania. Inými slovami, intuícia je spoľahlivejšia u seniorov, ale zradnejšia u ich detí a vnúčat.