SS Baychimo bola 70 metrov dlhá nákladná loď s parným pohonom i sťažňami. Postavili ju vo Švédsku pre nemeckú firmu a až do prvej svetovej vojny sa plavila výhradne po Baltskom mori. Po konflikte putovala v rámci platenia reparácií do rúk Britov a získala ju firma Hudson´s Bay Company. SS Baychimo začala vykonávať pravidelné plavby medzi Škótskom a Kanadou a prevážala najmä kožušiny.

V roku 1923 ju ale preložili na inú trasu: do západnej Arktídy. Putovala medzi Vancouverom a obchodnými prístavmi firmy na severozápadnom pobreží Kanady. Už nevozila iba náklad, ale občas aj pasažierov, hoci nelegálne. Museli byť zapísaní ako členovia posádky a pracovať na palube výmenou za možnosť cestovať.

V septembri 1931 sa SS Baychimo dostala do snehovej búrky pri severnom pobreží Aljašky a uviazla v ľade. Začalo byť čoraz jasnejšie, že posádka tu bude musieť prezimovať, nemala však ani zďaleka dosť paliva na to, aby mohla vykurovať časť lodných priestorov a prečkať mrazy. Odobrala sa teda do neďalekého mestečka Barrow, kde si postavila tábor a ponechala plavidlo svojmu osudu. Kapitán Cornwell plánoval na jar opäť nastúpiť na loď a dostať ju do domovského prístavu. Počas októbra a novembra sa k plavidlu pravidelne vydávala časť posádky a osekávala ľad v kritických miestach, aby nedošlo k vážnejšiemu poškodeniu trupu.

24. novembra 1931 ale prišla ďalšia snehová búrka a keď odznela, prekvapení členovia posádky zistili, že SS Baychimo je fuč. Kapitán predpokladal, že sa potopila, čoskoro však prišla správa od domorodého lovca, ktorý videl plavidlo asi 70 kilometrov južne od mestečka Barrow. Námorníci loď vystopovali, ale kapitán napokon rozhodol, že je to zbytočné a SS Baychimo zrejme aj tak neprežije zimu. Vybrali z nej všetok náklad a ponechali ju svojmu osudu.

Posádke sa podarilo informovať spoločnosť a na palube inej lode dopravila náklad do Vancouveru. Hudson´s Bay Company stratené plavidlo odpísala a jeho osud sa považoval za spečatený.

No nebolo tomu tak. Začiatkom roka 1932 pozorovali SS Baychimo 480 kilometrov od miesta, kde ju videli naposledy. A ani nasledujúce desaťročia ju nepotopili. Loď sa pokojne plavila v arktických vodách a posádky plavidiel, ktoré ju videli, sa viackrát snažili na jej palubu nalodiť. Nikdy sa im to však nepodarilo.

Až skupina desiatich domorodých lovcov bola v 50. rokoch úspešná a prečkala na lodi opätovne uviaznutej v ľade búrku. SS Baychimo naposledy videli v roku 1969, 38 rokov potom, ako ju posádka opustila.

V roku 2006 spustili aljašské úrady pátranie nielen po tomto plavidle, ale aj po ďalších štyroch tisíckach lodí, ktoré stroskotali pri pobreží Aljašky. SS Baychimo sa ale nepodarilo nájsť. Predpokladá sa, že sa potopila, ale nájdu sa mnohí námorníci schopní odprisahať, že ju videli aj v 21. storočí.