Zo všetkých zvláštnych a úžasných udalostí šesťdesiatych rokov za morom nie je ani jedna taká kuriózna ako zvierací experiment, ktorý sa uskutočnil na amerických Panenských ostrovoch v roku 1965. Na ostrove svätého Tomáša sa neurológ doktor John C. Lilly pokúsil naučiť šesťročného delfína hovoriť po anglicky.

Jeho 23-ročná asistentka Margaret Howeová z Panenských ostrovov žila s delfínom skákavým menom Peter desať týždňov v doktorovej zaplavenej vile Dolphin House. Jedávali, kúpali sa, spali a hrali sa spolu v úplnej izolácii od okolitého sveta. Nikto by však nepredpokladal, že delfín Peter zájde ešte o krok ďalej. Nedostal sa priďaleko so svojou angličtinou, ale zamiloval sa  – telesne i duševne – do svojej učiteľky.

Margaret žila s Petrom oblečená po celé dni v plavkách alebo v trikote pre chladnejšie večery a ostrihala si vlasy celkom nakrátko, aby sa jej jednoduchšie pracovalo vo vode. Peter bol zvláštny delfín. Rád sa učil, hral s loptou, horlivo sledoval televíziu a hľadel do zrkadla. Reagoval na denne opakované povely a snažil sa napodobňovať zvuky, ktoré vydávala Margaret. Postupne však začal svoju ošetrovateľku obťažovať takzvane nemravnými dotykmi. Túlil sa k nej, hladkal ju a obtieral sa okolo nej. A keď Margaret zdvihla telefón a hovorila s volajúcim, bol nahnevaný, žiarlil a prehlušoval hlas volajúceho hlasnými zvukmi.

Vo štvrtom týždni ich spoločného pobytu vo vile sa Peter niekoľkokrát sexuálne vzrušil. Znova a znova sa obtieral o jej nohy, krúžil okolo nej a nechcel ju opustiť. Podľa veterinára to bolo zjavné sexuálne nutkanie. Margaret v panike vrátila Petra do nádrže s ďalšími dvoma delfínimi samicami Sissy a Pam. Zdalo sa, že obdobie exilu pomohlo, pretože po návrate sa Peter náhle správal jemne a slušne.

Žiaľ, práve v čase, keď sa dopracovali k fungujúcemu vzťahu, experiment sa skončil. Bez finančných prostriedkov bol osud delfína otázny. Poslali ho do iného Lillyovho laboratória v Miami na Floride, ďaleko od relatívnej slobody a príjemného prostredia Dolphin House. V Miami sa Petrov stav rýchlo zhoršil a po niekoľkých týždňoch Margaret dostala šokujúcu správu, že Peter spáchal samovraždu: odmietol dýchať a potopil sa na dno svojej nádrže. Bola na vine prudká zmena prostredia, alebo túžba po človeku, s ktorým tak zrástol?

Veterinár zvalil Petrovu dobrovoľnú smrť na zlomené srdce spôsobené oddelením od Margaret. Ona si mohla svoj odchod od neho racionálne spracovať, ale čo on?  Po experimente s Petrom Margaret Howeová opustila laboratórium a neskôr sa vydala za fotografa projektu Johna Lovatta.

Doktor Lilly, hoci zosmiešňovaný mnohými vedcami, pokračoval v bádaní o komunikácii medzi ľuďmi a delfínmi až 80. rokov. V čase experimentu mal už za sebou bestseller z roku 1961 Človek  a delfín, v ktorom tvrdil, že mozog delfínov je o 40 percent väčší ako náš, delfíny sa trasú od bolesti a môžu ovládať svoj hnev ako ľudia. A čo viac, veril, že sú schopné rozumieť ľudskej reči. Dostal tiež mimoriadnu licenciu od americkej vlády, aby mohol skúmať účinky LSD, a rozhodol sa použiť drogu u dvoch delfínov, o ktoré sa staral, hoci bol napokon sklamaný, lebo to vyzeralo, že droga na ne nemá žiadny vplyv. Zomrel v roku 2001.