Kolapsy pôdy zďaleka nie sú v&nbsp;prírode ojedinelým javom. Odborne sa im hovorí závrty alebo krasové jamy. Princíp ich vzniku je pomerne jednoduchý. Voda obohatená oxidom uhličitým pomaly eroduje vrstvy rozpustných&nbsp; hornín, najčastejšie vápenca, pod povrchovou pôdou.

Počas dlhých rokov, ba aj storočí sa tak medzi hornou vrstvou zeme a&nbsp;horninami vytvára diera, akási dočasná jaskyňa. Zároveň sa rozširujú prirodzené pukliny a&nbsp;trhliny vo&nbsp;vápenci, kam voda odnáša piesok a&nbsp;zeminu z&nbsp;horných vrstiev. Až sa jedného dňa pre&nbsp;nedostatok pevnej výplne zem zrúti. Zostane spravidla len jama v&nbsp;tvare lievika.

Ak sa celý proces udeje v&nbsp;odľahlej divokej prírode, výsledkom sú často nádherné krasové útvary, ako sú jazerá. V&nbsp;osídlených oblastiach, najmä v&nbsp;mestách, to už také pekné nie je.

Mosty nad priepasťou Skúsenosti majú v mnohých mestách, napríklad v anglickom Grays. Voda v&nbsp;dvadsaťpäťmetrovej hĺbke pod domom jedného z obyvateľov rozpustila vrstvy kriedy. Do&nbsp;vzniknutej medzery sa v&nbsp;roku 2010 zrútila povrchová pôda a&nbsp;zanechala&nbsp; sedemapolmetrový kráter. „Bolo to ako zemetrasenie. Udialo sa to v&nbsp;priebehu niekoľkých sekúnd,“ tvrdil vtedy dotyčný. „Všetko zmizlo v&nbsp;diere.“

V&nbsp;apríli 2013 obleteli svet podobné zábery z&nbsp;ruskej Samary. Na&nbsp;chodníkoch a&nbsp;vozovkách sa začali objavovať obrovské diery, mizli v&nbsp;nich autá aj ľudia. Voda pod zemou zrejme dlhé roky nahlodávala vápencové horniny, až sa asfaltové cesty v&nbsp;podstate stali akýmsi nadjazdom nad priepasťou. Keď sa na&nbsp;jar začala topiť výdatná zimná snehová nádielka, v&nbsp;zemi nastali pohyby, ktoré viedli ku kolapsom.

Čo spúšťa katastrofu? Výdatné dažde a&nbsp;sneženie sú len jednými z&nbsp;dôvodov, ktoré dokážu spustiť zosuv. Pod ich vplyvom horná vrstva pôdy oťažie, takže sa stáva neudržateľnou. Rovnako však môžu byť zradné aj obdobia sucha. Podzemná voda totiž často zapĺňa diery vzniknuté rozpúšťaním hornín, takže svojím spôsobom podopiera povrchovú pôdu. Keď však jej hladina poklesne, nastane problém.

Ruku k&nbsp;dielu skazy často priloží aj človek. História pozná prípady, keď sa pod otvorenie zeme podpísalo napríklad prasknuté vodovodné potrubie. Istý Brit zasa vypustil svoj záhradný bazén a&nbsp;o&nbsp;chvíľu musel bojovať s&nbsp;kráterom pod svojím domom.

Ohrozené mesto Sú aj ďalšie príčiny vzniku nebezpečných kráterov. Priamym spúšťačom kolapsu zeme v&nbsp;obytnej štvrti mesta Guatemala bola tropická búrka Agatha. To, čo sa udialo v&nbsp;hĺbkach, sa trochu líšilo od&nbsp;väčšiny podobných prípadov. Aj tentoraz svoje zohrala voda.

Guatemalu však nepostavili na&nbsp;vápenci ani na&nbsp;žiadnej podobnej hornine, ale na&nbsp;pórovitých a&nbsp;sypkých materiáloch vulkanického pôvodu. Tie voda jednoducho odplavila a&nbsp;katastrofa bola na&nbsp;svete. Aj preto mnohí odborníci poukazujú na&nbsp;hlavné mesto Guatemaly ako na&nbsp;časovanú bombu.

Bane a&nbsp;tunely Napokon, za&nbsp;niektoré kolapsy pôdy môže iba človek. Prepadnúť sa totiž môžete aj do&nbsp;opustených baní či do&nbsp;zabudnutých tunelov. Číhajú aj ďalšie podobné nástrahy. Napríklad potrubia, o&nbsp;ktorých nikto nevie, staré pivnice,&nbsp; rôzne chodby a&nbsp;katakomby.

Poverčiví ľudia pri kolapsoch pôdy hovoria, že sa otvárajú brány&nbsp; pekla. Skutočnosť je však taká, že o&nbsp;tom, čo je pod zemou, toho veľa nevieme. Pri často nedostatočne kontrolovanej mestskej výstavbe takéto podzemné&nbsp; „míny“ môžu vybuchnúť hocikedy.

Ako sa brániť? Na&nbsp;kras pripadá až desať percent zemského povrchu. Keď k&nbsp;tomu pridáme zrútenia v&nbsp;dôsledku ľudskej činnosti, je zjavné, že kolapsy pôdy nie sú výnimočným javom. Ako sa proti nim máme brániť?

Prvým krokom je prevencia a&nbsp;mapovanie terénu pred výstavbou. Kľúčom k&nbsp;riešeniu týchto takmer denných drám môže byť nedávno vyvinutý vizualizačný prístroj, ktorý trojdimenzionálne zobrazuje informácie o&nbsp;tom, čo je pod zemským povrchom.

Samozrejme, často nestačí odhaliť medzeru či jaskynku pod zemou. Najmä ak nad ňou budova už stojí. Na&nbsp;Floride, ktorá je prepadmi pôdy známa, už vznikajú firmy, ktoré do&nbsp;dier dávajú pevnú výplň. Darí sa im vraj vynikajúco.

Keď sa zem prepadáva: Záhadné úkazy majú objasnené príčiny

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Keď sa zem prepadáva: Záhadné úkazy majú objasnené príčiny

Súvisiace články

FAKTY X: Keď sa knihy viazali do ľudskej kože: Desivé exempláre existujú dodnes

FAKTY X: Záhadné kruhy pri chorvátskom ostrove: Kde sa tam vzali?

FAKTY X: Oregonský vír: Miesto plné záhad, alebo šikovný marketingový ťah?

FAKTY X: Naozaj konali zázraky, alebo išlo o podvodníkov?

FAKTY X: Stonehenge má dvojčatá pod morskou hladinou, ich účel je neznámy

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás