Tvár mŕtvoly vyzerá spuchnutá a zdeformovaná, ale koža je mäkká a telo nejaví známky posmrtného stuhnutia. Dajú sa mu ohnúť ruky i nohy. Dokonca aj vnútorné orgány sú zachované a v cievach je stále krv. Zatiaľ čo iné múmie sa drobia pri najmenšom pohybe a sú celkom vyschnuté, telo Lady Dai, ako ju ženu prezývajú, je tak dobre zachované, že lekári na ňom mohli aj 2100 rokov po smrti vykonať pitvu. Dokázali dokonca určiť aj jej krvnú skupinu: A.

Lady Dai sa v skutočnosti volal Chin Žhuj a bola manželkou šľachtica Li Canga. Žila extravagantným životom, jej hrobka bola plná luxusných predmetov, o ktorých si bežný človek mohol pred vyše dvetisíc rokmi nechať len snívať. Hodvábne šaty sukne, zdobené rukavice, vrecká s koreninami a voňavými ingredienciami, krabičky s kozmetikou, desiatky zdobených nádob, hudobné nástroje, sošky hudobníkov a stovky ďalších predmetov: to všetko bola súčasťou jej posmrtnej výbavy.

Bolo to práve bohatstvo čo ju priviedlo do hrobu. Lady Dai sa rada oddávala kulinárskym orgiám a postupne sa prepracovala až k morbídnej obezite. V hrobke sa našla jej podobizeň, z ktorej je jasne vidno, že pri státí sa musela opierať o palicu. S najväčšou pravdepodobnosťou išlo o následok trombózy či artériosklerózy, ktorú si Lady Dai privodila sedavým životným štýlom a prejedaním sa. Pitva tiež odhalila, že mala posunutú platničku, takže pri chôdzi zrejme trpela veľkými bolesťami.

V tele mala viacero parazitov, zrejme v dôsledku konzumácie nedovareného jedla, trpela vážnou srdcovou chorobou, osteoporózou i obličkovými kameňmi. Zomrela vo veku asi 50 rokov na infarkt a jej posledným jedlom boli melóny.

Takto mohla vyzerať Lady Dai v mladosti.
Takto mohla vyzerať Lady Dai v mladosti.
Zdroj: Flazaza/Wikipedia

Iróniou je, že v rôznych dokumentoch prítomných v hrobke sa píše, aká krásna a zdravá bola Lady Dai.

Jej telo objavili v roku 1971 na archeologickom nálezisku Mawangdui neďaleko mesta Čangša. Bolo zabalené do 20 vrstiev hodvábu a ležalo v štyroch zmenšujúcich sa rakvách. Hrobka bola prakticky vzduchotesne uzavretá a chránená pred vlhkosťou a v takomto prostredí nemali baktérie šancu prežiť. V hrobke sa našli aj stopy po ortuti a vedci predpokladajú, že tento prvok mal slúžiť na antibakteriálne účely. Telo pred zabalením do hodvábu tiež namočili do neznámej tekutiny s kyslým pH, ktorá mala zrejme brániť množeniu baktérií.

Napriek tomu nie je jasné, ako si Lady Dai zachovala svoj pomerne dobrý stav. Našli sa totiž desiatky tiel pochovaných v podobných podmienkach a všetky javili známky rozkladu.

Isté je, že vďaka Lady Dai dokázali historici verne zrekonštruovať jedálniček Číňanov pred 2100 rokmi, ich poľnohospodárske praktiky, lovecké metódy, prípravu jedál, recepty i domestifikáciu zvierat.

Telo Lady Dai dnes odpočíva v múzeu v meste Chu-nan a návštevníci ho môžu vidieť na vlastné oči.