21. augusta 1986 sa pri jazere Nyos na severozápade Kamerunu ozývali zvláštne dunivé zvuky. V nasledujúci deň bolo 1746 ľudí a viac než 3500 kusov dobytka, ktorí žili v okolí 25 kilometrov, mŕtvi.
Farmár Ephriam Che, ktorý žil neďaleko jazera v dome z nepálených tehál, počul dunenie asi o deviatej hodine večer. Nič si z neho nerobil, krátko nato išiel spať, a keď sa ráno zobudil, zašiel rovnako ako každý deň k vodopádu. Našiel ho však vyschnutý. Navyše sa všade vznášalo prízračné ticho. Nič nebzučalo, nečvirikalo, neozývali sa žiadne kroky. Zišiel teda ešte nižšie k dedine pri jazere a vtom začul šialený krik.
Vydávala ho Halima Suleyová, pastierka, okolo ktorej ležalo 31 členov jej rodiny a 400 kusov dobytka. Telá nejavili známky života. „Ešte aj muchy boli mŕtve,“ povedal vtedy Che médiám.
Iní preživší zdieľali podobné svedectvá. „Len som tak sedela medzi mŕtvolami v dome. Ďalší mŕtvi boli vonku, všade ležali ľudia, kravy, psy, bola som zmätená. Z 56 členov rodiny sme ostali nažive traja,“ vypovedala vtedy Monica Ngongová.
Žiadne z tiel nejavilo známky odporu. Ľudia i zvieratá padli mŕtvi k zemi tam, kde sa okolo deviatej večer nachádzali. Jedinou vôdzkou bol pach pokazených vajec a čudné stopy na telách mŕtvych i živých. „Keď som sa zobudila, mala som na ľavej ruke čosi ako popáleniny,“ povedala Ngongová.
Nikomu nebolo jasné, čo sa vlastne stalo, ľudia hovorili o útoku chemickými zbraňami a objavovali sa aj nadprirodzené vysvetlenia. Preživší boli ľudia, ktorí v čase, keď sa ozval dunivý zvuk, zamierili od hladiny jazera do vyšších polôh. Hovorili o mračne plynu, ktoré sa vyvalilo z jazera ohromnou rýchlosťou. A ako sa ukázalo, neklamali.
Vedci, ktorí v nasledujúcich týždňoch skúmali tento incident, zistili, že jazero Nyos zmenilo farbu z modrej na červenú. U preživších objavili najrôznejšie symptómy vrátane zvracania, hnačky a halucinácií, teda príznaky spojené s otravou oxidom uhličitým.
Vzorky vody z jazera ich domnienky potvrdili. Jazero Nyos vzniklo vo vulkanickom kráteri, kde sa uvoľňoval oxid uhličitý. V podobných prípadoch sa plyn uvoľňuje postupne, no pod Nyosom sa hromadil desaťročia a nik o tom netušil. Keď došlo k náhlemu uvoľneniu, prišli o život stovky ľudí a tisíce zvierat.
Dodnes sa nevie, prečo k uvoľneniu došlo, no do ovzdušia sa v priebehu 20 sekúnd dostalo 1,2 kilometra kubického oxidu uhličitého. Kto plynu prišiel do cesty, zadusil sa. Nakoľko ne však oxid uhličitý ťažší než vzduch, tí, ktorí boli vo vyšších polohách, prežili.
V okolí jazera Nyos dnes ľudia radšej nežijú. Jazero Kivu na hraniciach Demokratickej republiky Kongo a Rwandy však predstavuje podobnú, no oveľa väčšiu hrozbu. Jeho okolie je husto osídlené a štúdie ukazujú, že k uvoľneniu plynu dochádza asi raz za tisíc rokov. Kivu je teda tikajúcou bombou.
