K Okiku sa viaže viacero legiend. Tá najznámejšia hovorí, že tradičnú japonskú bábiku kúpil v roku 1918 pre svoju malú sestru istý Ejkiči Suzuki, 17-ročný mladík z ostrova Hokkaidó. Vraví sa, že trojročné dievčatko menom Kikuko bábiku zbožňovalo a všade ju nosilo so sebou. Jedného dňa však dievča zomrelo na chrípku a vtedy sa začali diať čudné veci.
Rodina dievčaťa si bábiku ponechala a umiestnila ju do malej svätyne ako pamiatku na Kikuko. Bábiku pomenovali Okiku a začali sa k nej modliť. Po čase si všimla niečo veľmi zvláštne. Bábika, ktorá mala tradičný účes „okappa" (vlasy ostrihané na úrovni dolnej sánky a krátku ofinu), vyzerala akosi inak. Vlasy jej totiž očividne rástli. Rodina to brala ako znak, že Okiku posadol duch mŕtveho dievčaťa.
V roku 1938 sa rodina presťahovala z Hokkaida, bábiku však nechali na ostrove. Zverili ju mníchom z chrámu Mannendži a podelili sa s nimi aj o desivé tajomstvo spojené s Okiku. Od tých čias je bábika uložená v priestoroch chrámu a ľudia k nej často prichádzajú, aby na vlastné oči videli, či jej naozaj rastú vlasy.
Dnes má Okiku vlasy po kolená. Boli by aj dlhšie, ale mnísi ich občas strihajú. Neboja sa, jednému z nich sa vraj prisnilo, že to môžu robiť. Dodnes nikto uspokojivo nevysvetlil tento bizarný jav.
Analýza mala ukázať, že ide o ľudské vlasy, a ak sa vraj zblízka pozriete do úst bábiky, uvidíte, aj rastúce zuby. Nič z toho ale nie je na sto percent vedecky dokázané.
Okiku je predmetom množstva filmov, románov a divadelných hier. V nich jej nielen rastú vlasy, ale dokonca sa aj smeje či hýbe.
Ak niekedy zavítate na ostrov Hokkaidó, pohľad na tajomnú bábiku si nenechajte ujsť. Možno na vlastné oči uvidíte, či jej vlasy skutočne rastú.
