Mithridates (r. 401 pred Kr.) – k smrti ho doštípal hmyz
Mithridates v jednej z bitiek zabil mladšieho brata kráľa Artaxerxesa II. Artaxerxes bol rád, že jeho brat je mŕtvy, preto Mithridatesa bohato obdaroval. Zároveň ho požiadal, aby všetko držal v tajnosti, aby sa sám mohol pýšiť, že zabil neposlušného brata. Lenže raz sa Mithridates na hostine opil a pochválil, že Kyros zomrel jeho rukou. Keď sa to kráľ dozvedel, rozzúril sa a nariadil krutú popravu. Nahého Mithridata vložili do kanoe, telo mu potreli medom a mliekom a v tomto stave ho držali na jazere niekoľko dní. Lietajúci hmyz si ho nakoniec našiel a začal konzumovať mlieko a med z jeho tela, pričom ho bolestivo hrýzol a štípal. Tak sa to opakovalo niekoľko dní. Keďže Mithridates musel pod seba močiť a vyprázdňovať sa, prilákalo to ešte viac hmyzu, ktorý začal prenikať do tela cez rôzne otvory, hniezdiť v ňom a klásť vajíčka, z ktorých sa vyliahol ďalší hmyz. Po tomto krutom mučení Mithridates zomrel po 17 dňoch.
Bratia d'Aunayovci (1314) – nechali ich vykastrovať a sťať
Gautier a Filip z Aunay boli rytieri z francúzskeho dvora Filipa IV. V roku 1313 podarovala anglická kráľovná Izabela vyšívané peňaženky svojim bratom Louisovi a Charlesovi a ich manželkám Blanche a Margaret. Neskôr v tom istom roku usporiadala s kráľom Eduardom II. v Londýne veľký banket pre francúzskych hostí. Tam si všimla, že peňaženky, ktoré venovala švagrinám majú bratia d'Aunayovci. Isabella nadobudla podozrenie, že s nimi majú milenecký vzťah a povedala to Eduardovi. Ten nechal bratov sledovať a podozrenie sa čoskoro potvrdilo. Hriešnikov zatkli, Blanche a Margaret uznali vinnými, oholili im hlavy a doživotne ich uväznili. Gautier a Phillip z Aunay však obstáli horšie. Najprv ich mučili a obvinili zo zločinu „lèse-majesté“, to znamená „robiť zlo majestátu“. Išlo o mimoriadne urážlivú formu vlastizrady, ktorá si vyžadovala najprísnejší trest. Oboch bratov vykastrovali a ich genitálie hodili psom. Následne ich podpálili a na telá liali roztavené olovo a síru. Potom ich lámali na kolese a na záver ich sťali.
Alcaide Melec (1705) – rozrezali ho pílou na dve časti
Melec bol guvernérom počas vlády marockého sultána Moulay Ismail ben Sharifa. V roku 1705 sa jeden zo sultánových synov pokúsil o povstanie, ktoré zveril do rúk Meleca. Po potlačení povstania však nasledoval pre Meleca extrémny trest. Sultán si zistil u miestneho tesára, či jeho píly dokážu rozrezať človeka na polovicu a po kladnej odpovedi, bolo rozhodnuté. Išlo len o to, či Meleca rozrežú na polovicu pozdĺž chrbtice alebo priečne cez pás. Sultán nakoniec rozhodol, že pozdĺž chrbtice, od čela. Meleca priviedli na verejné námestie, na ktorom sa zhromaždilo až štyritisíc ľudí. Vyzliekli ho donaha a priviazali k doske. Kat chcel začať píliť od hlavy, no sultánovi synovia nariadili, aby začal píliť medzi nohami, aby Melec nezomrel prirýchlo. Melec strašne kričal, keď ho čepeľ pomaly rozrezávala na polovicu, až kým kat nedosiahol pupok. Keďže bol stále pri vedomí, kat mu radšej priložil čepeľ k hlave a rozrezal ju na dve polovice, aby ukončil jeho trápenie.
Jan van Leiden, Bernhard Krechting a Bernhard Knipperdolling (1536) – pálili ich a ich telá nechali zhniť
Títo traja muži boli vodcami Munsterského povstania, ktorým sa pokúsili zvrhnúť katolícku hegemóniu v prospech anabaptistického protestantizmu v Nemecku. Najprv z mesta vyhnali biskupa a starostu von Waldecka a následne mesto ovládli a vyše roka obliehali. Jan z Leidenu sa prehlásil za kráľa, no vplyvom izolácie nastal v meste hladomor. Nakoniec Waldeckova armáda prelomila mestské hradby a znovu prevzala kontrolu. O pár týždňov sa s revolucionármi kruto vyrovnali. Na trhovom námestí postavili plošinu a všetkých troch vodcov povstania so železnými goliermi pripútali k železným kolom. Rozpálenými kliešťami im postupne odtrhávali mäso z tela. Keďže silno kričali, vytrhli im z úst jazyky. Potom im rovno do srdca strčili rozpálené dýky. Mŕtve telá následne umiestnili do železných klietok, ktoré uložili na viditeľné miesto do veže katedrály sv. Lamberta, kde ich nechali hniť dlhých 50 rokov. Klietky tam visia dodnes.
Balthasar Gerard (1584) – rozštvrtili ho a hlavu mu napichli na kôl
Francúz Balthasar Gérard je známy ako vrah protestantského holandského vodcu o nezávislosť Holandska, Viliama I. Oranžského. V 16. storočí bol španielsky kráľ Filip II. zároveň holandským kráľom, preto vypísal na Viliamovu hlavu odmenu 25-tisíc zlatých. Baltasar sa podvodom dostal do služieb Viliama a zavraždil ho. Po vražde sa mu však nepodarilo ujsť a ako trest súd nariadil trojdňové mučenie. V prvý deň ho zavesili za ruky k tyči a vykĺbili mu ramená. Potom ho dlho bičovali, pričom do rán mu najprv votreli med a potom soľ. Na druhý deň mu rozžeraveným železom vytrhávali kusy mäsa, na jednotlivé palce na nohách mu zavesili závažia, pod nechty mu strčili špendlíky a na celé telo mu vyliali alkohol a tuk a postupne pod ním zakladali oheň. Na tretí deň mu vytrhávali jednotlivé orgány a bili ho nimi po tvári. Nakoniec jeho telo rozštvrtili, jednotlivé časti rozhodili na štyri svetové strany, hlavu narazili na kopiju a vystavili pri dverách miestnej univerzity.
