Zajaté deti sa stali pokrmom

Tupinambá je kmeň juhoamerických indiánov žijúcich najmä na východnom pobreží Brazílie. V minulosti žili v dedinách s počtom obyvateľov od 400 až 1 600 osôb a živili sa poľnohospodárstvom a rybolovom. Vojny medzi jednotlivými skupinami Tupinambá boli bežným javom a ich súčasťou bol aj kanibalizmus. Manuel de Nóbrega, brazílsky jezuitský kňaz zo 16. storočia, vo svojich knihách opísal, ako dokázali navzájom viesť vojnu len z čírej nenávisti. Víťazi zajali nepriateľove ženy, ktoré sa stali ich manželkami, a deti, ktoré počas veľkých osláv zjedli.

Zjedli všetkých – aj deti a starcov

Caribovia sú pôvodní obyvatelia severného pobrežia Južnej Ameriky. V súčasnosti žijú v dedinách pozdĺž pobrežia Venezuely, Brazílie či Guyany. O kanibalizme medzi nimi informoval ako prvý už Krištof Kolumbus. Amerigo Vespucci napísal, že Caribovia jedli málo mäsa, okrem ľudského, a zjedli všetkých svojich nepriateľov, či už mužov, alebo ženy. Padre Augustin de Frias uviedol, že Caribovia jedli aj malé deti. Okrem toho praktizovali eutanáziu, prostredníctvom ktorej usmrtili starých trpiacich ľudí, ktorých vzápätí zjedli.

Aztécke praktiky obetovania

Aztékovia začali obetovať ľudí na začiatku 14. storočia. Spočiatku boli ľudské obete výnimočné, ale s pribúdajúcim časom, ako sa ríša rozširovala, sa stali bežnejšie. Dôvodom bola myšlienka, že ľudské telo obsahuje energiu, ktorá udržiava slnko v pohybe po oblohe a pozitívne vplýva na čas, úrodu a ďalšie ľudské životy. Počas obetných dní Aztékovia ponúkali ľudské srdcia slnku a po stenách chrámov rozmazali krv, aby zabezpečili, že nasiaknu pozitívnu energiu. Okrem mužov a žien v prvom štvrťroku roka obetovali aj deti. Tie vykúpili od rodičov špeciálne na to, aby ich obetovali a následne skonzumovali.

Čarodejníci z kmeňa Korowai

Kmeň Korowai z Papa New Guinea praktizuje kanibalizmus z pomsty a, bohužiaľ, týka sa aj detí. Príslušníci kmeňa po stáročia veria v čarodejníctvo a následnú pomstu. Keďže ich kultúra nedisponuje dostatočnými informáciami, pokiaľ ide o medicínu a zdravie, majú vlastné metódy na vysvetľovanie chorôb. Predtým, ako niekto zomrie, príslušníci kmeňa hľadajú „čarodejníka“, ktorý je za to zodpovedný. Často uznajú za vinníka aj dieťa. Po smrti chorej osoby určeného čarodejníka nájdu, odvedú k lesu, usmrtia šípom, uvaria a zjedia. Zvyšky rozvešajú po konároch stromov, aby varovali ostatných pred čarodejníctvom.

Obliehanie Suej-jangu a šialený lov ľudí

Čínske povstanie An Lushan začalo v roku 755. Už o rok neskôr mala povstalecká armáda  Jan kontrolu nad väčšinou severnej Číny a v roku 757 generál Yin Ziqi prevzal kontrolu aj nad veľkým mestom Suej-jang.. Lenže miestni vojaci sa nevzdávali a napriek presile postupne pod vedením šikovného Žang Chuna preberali moc. Žang Chun zabil generála Jin Žikiho, čo značne dezorganizovalo armádu. Za 16 dní prišli povstalci asi o 20-tisíc mužov, čo viedlo k ich ústupu. Následné bitky vyčerpali obe strany, keďže mali nedostatok jedla. Žang Chun čoskoro zostal bojovať s 1 600 vojakmi, ktorí hladovali a boli chorí. Jedli len kôru stromov, čajové lístky a papier. Vojaci preto neskôr začali v meste loviť deti a starých ľudí, ktorých uvarili a zjedli. Žang Chun dokonca zabil svoju konkubínu pred vojakmi, uvaril ju zjedol. Onedlho už nebolo v meste ľudí na jedenie, Suej-jang padol do rúk ďalším povstalcom a Žang Chuna zajali.